Domáci otrok. Spiritualita.

Občas sa moje submisívne predstavy spájajú so spiritualitou, tou katolíckou. Nepochybne tomu prispieva učenie o neprípustnosti mimomanželského sexu. Ako otrok by som nemohol uzavrieť manželstvo a teda by som ani nikdy nemal sex. Je to v podstate vzrušujúca predstava, no nie?

Neprípustnosť mimomanželského sexu však nie je tým jediným zakázaným ovocím. Tým je aj zákaz masturbácie. Po orgazme nad submisívnymi predstavami som si vždy pripadal, že sa vzďaľujem od Boha.

Aký by to však bol život bez uskutočnenia submisívnych predstáv? Som presvedčený, že sa treba usilovať o splnenie oboch týchto cieľov. Teda aj byť domácim otrokom, a zároveň sa vyhýbať orgazmom.

Už som spomínal, že svojho vtáčika mám najradšej pekne malého a mäkkého, kedy je riziko orgazmu minimálne. Zároveň sa mi však domáce otroctvo spája s nahotou a bosými chodidlami, ideálne už navždy. Byť teda takpovediac vystavený všetkému, čo ma vzrušuje a napriek tomu si zachovať vtáka malého a mäkkého je akoby tiež súčasť tejto spirituálnej cesty.

Zbožňujem, keď som sa dlhší čas nespravil, nevytiekol. Vták je vtedy tak smutne teplý, nepokojný, zároveň však ani nemá dosť síl na to, aby sa postavil. To je podľa mňa ideálny stav.

Isteže, zlyhanie skôr či neskôr príde. Aj to patrí k spiritualite, snažiť sa urobiť to nabudúce lepšie. A napokon, aj moji hypotetickí Pani a Pán akoby boli skôr spirituálne bytosti. Inak si neviem vysvetliť, že sa mi páči predstava, ak by ma bičoval takmer výlučne Pán, v ktorom by som však videl akúsi predĺženú ruku Panej, len aby moja sexualita neupadala do príliš konvenčného zmýšľania, v ktorom vzrušenie spôsobuje ženské telo.

Zákaz dotknúť sa Panej, vrátane jej chodidiel by tiež mali spirituálny rozmer. Dotknúť by som sa ich totiž smel, len ak by som vydržal bez orgazmu naozaj veľmi dlhý čas. Páčilo by sa mi, akoby sa počítanie tohto času stále vracalo na začiatok, pre moju nedokonalosť.

Pani a Pán, ste spirituálne založení? Uznávam, že môže ísť o zvrátenú spiritualitu, verím však, že existujete.