Služobná cesta vlakom

Medzinárodný vlak IC - HUNGARIA práve dorazil na Hlavnú stanicu. Vošiel som do vozňa a ustlal som si rezervované lehátko. Malý vankúš som si dal hlavou k chodbičke. Vždy som chodl do Prahy spacími vozňami a mal som už svoje ustálené zvyky. Pozrel som sa po ďalšom pripravenom lehátku a pomyslel si, kto so mnou asi bude tráviť túto noc.
Komu patria tie zostávajúce lehátka?
Všetko som mal pripravené a tak som si išiel ešte zapáliť.
Po chvíli k vagónu dobehli dve ženy. Ako som sa neskôr dozvedel, bola to matka s dcérou. Keď som stál na peróne, ani ma nenapadlo, že by práve ony mohli byť mojimi spolucestujúcimi.
Vrátil som sa do svojho kupé a na moje prekvapenie som zistil, že obidve ženy si už ustielajú lehátka.
„Dobrý večer,“ pozdravil som sa a pozorne si ich obe prezeral.
„Dobrý,“ odpovedala tá staršia a rovnako sa na mňa pozorne zahľadela. Po chvíli aj tá mladšia mi bez ostychu venovala svoj hlboký pohľad.
Poviem vám, bol som z ich prítomnosti celkom vyvedený z miery a preto som len zamrmlal v tom zmysle, že idem na chvíľu do chodbičky, aby sa mohli v pokoji pripraviť na spanie a rýchlo som sa vytratil. Len čo som sa postavil pri okne na chodbe, otvorili sa dvere na kupé a staršia žena na mňa zavolala.
„Poďte, pokojne naspäť, aj tak ešte nejdeme spať. Dajte si s nami pohárik.“
Vošiel som dovnútra, kde už na hornom lehátku trónila mladšia žena, skôr dievča a zábavne pohojdávala krásnymi štíhlymi nohami. Letmo som ich zhodnotil na „výborné“. Tá staršia začala otvárať fľašku vodky. Pozdvihli sme svoje poháriky a s prianím dobrej cesty sme si štrngli. Až potom sme sa predstavili.
„Ja som Dana a toto je moja dcéra Monika,“ povedala bez okolkov tá staršia a už ku mne naťahovala ruku. Zrejme bola zvyknutá, nerobiť s ničím drahoty.
Ja som podávanú ruku prijal: „Paľo!“.
Ku stisku sa potom pridala aj Monika.
„Ideme do kúpeľov,“ začala konverzáciu Dana, „dcéra ide so mnou, pretože by ma to samú ani nebavilo“.
Monika sa iba usmiala.
„Tak to máme spoločný kus cesty do Prahy,“ odpovedal som a jedným očkom som sa pozrel na Moniku.
Tá sa tvárila, akoby sa jej to netýkalo.
„Super, nás ešte potom budú v Prahe prepájať smer Karlove Vary,“ odpovedala Dana „a zároveň vidím dôvod, aby sme si ešte raz pripili“ a už znova nalievala do pripravených pohárikov.
„Idem si zapáliť,“ oznámila po chvíľke Dana „keď sa trocha napijem, vždy dostanem chuť na cigaretu,“ a po chvíľke prehrabovania vytiahla cigarety a zapaľovač.
„No a sme sami,“ prehovorila Monika a svižne zoskočila z horného lehátka.
Posadila sa na miesto, kde predtým sedela jej matka a začala pomaly upíjať zo svojho pohára.
„To bude trvať pekne dlho, než si matka vyfajčí tú svoju cigaretu,“ povedala ironicky a bez ostychu si ma pritom prezerala.
Naraz odložila pohárik a povedala:
„Môžete sa na chvíľu otočiť k oknu, rada by som sa prezliekla a rezolútne zatiahla záclonky na dverách kupé.
„Samozrejme.“ Poslušne som sa otočil k oknu, za ktorým ubiehali svetlá.
V odraze som zbadal dievčenskú postavu, ktorá sa naučenými pohybmi vyzliekla z tesných džínsových nohavíc. Za okamih som uvidel, ako sa nad hlavou dievčiny mihla biela košieľka. Potom sa opäť posadila a iba povedala:
„Už!“
Otočil som sa a prezeral svoj náprotivok, teraz už zahalený do skoro priesvitnej nočnej košele, pod ktorou sa rysovali malé, ale pevné prsia.
Mať si ich tak možnosť pohladkať, pomyslel som si.
Upratala zrkadielko s pleťovou vodou a potom sa rýchlo vyšplhala na svoje miesto hore. Umožnila mi tak, aby som si zdola prezrel jej krásne klenutý zadoček a napnuté stehná, ktorá ma začali vyvádzať z miery. Posadila sa na svoj miesto uprostred lehátka, pozrela sa na mňa, ja som sa pritom tváril, akoby ma nič nevzrušilo, a začala sa ma vypytovať nato, kde pracujem, načo idem do Prahy a tak.
A opäť, úplne nečakane, ako bývalo jej a matkiným zvykom, zoskočila dole z lehátka, pristúpila k stolíku, na ktorom stál jej nedopitý pohárik s vodkou, a začala si z neho v stoji upíjať...
„Nechcete ešte jeden?“ otočila sa ku mne a bez toho, aby čakala odpoveď, opatrne nalievala môj pohárik a doliala aj svoj.
V tom vlak zľahka trhol a Monika so stratou rovnováhy a s pohárikmi v každej ruke pomaly na mňa padala. Ani sa nemohla brániť, iba sa snažila, aby nápoj nevyliala. Zacítil som na svojej tvári jej prsia a nenapadlo ma nič iného, iba som ju pevne objal okolo pása.
„Bojím sa, že príde matka,“ utrúsila, ale potom sa sama ku mne pritisla celým telom.
Vlak vyťukával svoju monotónnu pesničku a ja som jemne hladil roztrasené telo dievčaťa. Prechádzal som jej boky, krúžil jednou dlaňou na napnutých lýtkach a druhou zachádzal pod nočnú košielku, aby som poláskal pokožku poprsia. V dlani som zacítil pevné hroty, ktoré sa mojim maznaním stávali ešte tvrdšie a objemnejšie. Cítil som sa nádherne. Začínal som sa vzrušovať a po chvíli bolo moje vzrušenie pozorovateľné nadúvajúcou sa hrčou v nohaviciach. Zacítila to aj ona.
„Ja sa fakt bojím, že príde matka,“ ale pritom dosadla do môjho lona ešte viac. V hlase sa jej ozval tón ľútosti nad tým, že nie sme sami. Aj ja som si rýchlo uvedomil nemilú situáciu a naprieč obrovskej túžbe som sa podvilil tlaku, s ktorým sa Monika snažila dostať z môjho lona.
„Keby tu tak nebola matka!“
Pomohol som jej vstať. Rýchlo sa vyšplhala na svoje bezpečné miesto na hornom lehátku. Naposledy som jej pohladil stehno a radšej vyšiel z kupé. Na chodbičke som uvidel Danu, ako sa baví s nejakým spolucestujúcim. Keď ma uvidela, zavolala ma a rozlúčila sa so svojim spoločníkom.
„Nedáte si tiež cigaretu?“
„Asi áno, ale mám svoje v kupé. Zbehnem si pre ne.“
„Tak zoberte tu fľašku so sebou, napijeme sa tu. Monika nemusí vidieť, že pijem,“ povedala s trošku koketným úsmevom.
„A poháre nemusíte brať, šupneme si to len tak z fľašky.“
Kývol som na súhlas a išiel po cigarety a vodku. Monika sa robila, že spí, ale netrúfol som sa jej dotknúť, aj keď to možno čakala. Zapálil som si, debatovali sme a popíjali ako starí známi. Za nejaký čas bola fľaška prázdna, všade bol pokoj a tak sme sa odobrali do svojho kupé. Vypitý alkohol a predchádzajúce vzrušenie urobilo svoje. Moja fantázia pracovala na plné obrátky, zvlášť keď ma Dana požiadala, aby som sa otočil, že sa prezlečie. Na hornom lehátku už hlbokým spánkom spala Monika. Jej vydychovanie pridávalo tejto atmosfére niečo tajomného, súčasne dráždivého, čo sme určite cítili obaja. Za oknom opäť ubiehali svetlá, avšak bolo ich už menej, lebo bola pokročilá noc a lesku okna som opäť uvidel vyzliekajúcu sa ženskú postavu, rovnako ako po prvýkrát s Monikou.
„Už sa môžeš otočiť,“ zašepkala.
Uvidel som pod jej rovnako priesvitnou košieľkou plné, vyzreté prsia, nádherné boky a uprostred tmavší rozkrok.
Naklonila sa ku mne. Nelenil som a pritiahol som si ju k sebe na lehátko.
Nebránila sa, iba sa na mňa mlčky pozerala.
Namiesto slov hovorili bozky a ruky. Ona ma bozkávala ako vyprahnutá zem, túžobne a chtivo. Jej bozky ma rozplameňovali a začal som sám nad sebou strácať kontrolu a obavu zo spiacej Moniky. Naše ruky hľadali toho druhého, hladili a láskali všetky miesta, ktoré poznajú iba skúsení milenci. Keď sa dostala k môjmu vztýčenému údu, s údivom si určite pomyslela: Taký penis som dlho nezažila, ten ma musí prevŕtať, ale už sa tešila, keď ho do nej vrazím.
Týmto milostným hrám sa úplne oddala, bez ohľadu nato, že by sa dcéra mohla prebudiť. Aj ona nemala dlho muža a bolo to na nej vidieť. Prirážala, vrtela sa, len ako sa dalo. Ja som zase prstami zachádzal do jej oroseného rozkroku, ďalej a ďalej, až sa vzpínala v kŕči rozkoše.
Keď si potom rýchlo pokľakla a zobrala mi ho do úst, dlho som nevydržal a vystriekal som jej celú dávku teplého semena na tvár. Maznala sa mi s ním ešte chvíľu a potom som si ju zdvihol a posadil vedľa seba. Zatiaľ čo si stierala môj produkt z tváre, ponoril som svoje prsty opäť do jej rozkroku a jemnou hrou prstov som ju privádzal do extázy. Musela sa veľmi krotiť, aby nahlas nevzdychala. Jej náhle zovreté stehná a prudký pohyb mi dávali najavo, že aj ona dosiahla svoje uspokojenie. Ticho sa schúlila do seba, hladila ma po chrbte a stehne, potom opäť zašla k môjmu údu, ktorý odpočíval.
Ale potom sa mykla a s povzdychom a úsmevom povedala:
„A stačilo. Bolo to krásne a tak neočakávané, že som z toho ešte celá zmätená.“
Potom vstala a išla si ľahnúť na svoje lehátko.
„Áno, bolo to krásne a nezabudnuteľné,“ poznamenal som a v duchu som si povedal, že táto služobná cesta nezačína zle.