Ďakujem Sonička, tak v sobotu okolo deviatej ťa prídem vyzdvihnúť. Kričím do izby z ktorej cúvam od kamarátky , ktorá brigáduje ako upratovačka v neďalekom hotely a ja som jej prinesla sluchátka čo si u mňa zabudla cez víkend.
Cúvam tak šikovne , že sa mi vyzuje šľapka a ja sa prakticky vrhám na muža predchádzajúceho poza mňa na chodbe hotela.
Ježiš prepáčte , nechcela som, opieram sa rukami o jeho širokú hruď , mysliac si, díkybohu, že je to kus chlapa. Mna by len tak niekto neudržal.
Nič sa nedeje, ste v poriadku? pýta sa, stále ma držiac.
Heeeej Jonáš ty sa sem presťahuj, tu sa na teba ženy vrhajú samé , znie so smiechom pokrik z konca chodby, kde kráča trojica ďalších mládencov evidentne patriaca k mojmu záchrancovy.
Byť to vo filme, nasledujúce 4 sekundy by si zaslúžili slowmotion, lebo po započutí toho, mne známeho, ale nie uplne štandardného mena, otáčam hlavu, aby som môjmu zachráncovy pozrela do tváre.
To nemôže byť pravda, vyrazím zo seba... Sima?... zjavne spoznáva aj on mňa.
Takúto náhodu by som neuverila ani scénaristom najnaivnejšieho amerického seriálu.
S Jonášom sme si písali naposledy snáď pred rokom. Mladý, pre mňa krásny, hokejista, našťastie z opačného konca republiky.
Prečo našťastie? Bol veľmi, veľmi mladý. Veľmi, veľmi príťažlivý. Vravela som mu, že je moje zakázané potešenie.
Prečo zakázané? Nikdy by som s takým mladým nešla, písala som mu. Ale samozrejme že mi záujem mladého pekného muža nesmierne lichotil.
Bavilo ma aký je v písaní nesmelý, ale večne pripravený. Nie slizko, nie vtieravo, nie agresívne, ale vačšinou to aj tak skončilo opisom toho, čo by sme spolu prežívali. Teda, písala som najmä ja.
Hoci sa mi pači, keď ma v posteli na vrch muž, cez písmenka bol fajn pocit mať ho v moci, ovládnuť ho.
Ešte stále na seba v úžase hľadíme. Osud má toho zjavne dosť a tak mi praská gumička vo vlasoch a tie sa mi strapato rozlejú okolo tváre... akoby mi bolo málo trápne v objatí mládenca , ktorý poznal moje erotické túžby a predstavy.
Usmeje sa, odsunie ma, postaví pevne na nohy, spustí zo mňa ruky.
Dufam že ťa môžem zavolať na kávu , keď už sme do seba narazili.
Ani nečaká na odpoveď , vezme ma okolo pliec a vovedie do izby ktorá je pár krokov od našej kolízie.
Sadáme si na kreslá v izbe, rozprávame sa, ani neviem o čom. Z pamäte sa mi stále vynárajú útržky našich nočných diskusií.
A nechceš masáž , keď ste celý víkend balili na sťahovanie? Veď som masér.
To som aj zabudla, odvetvím, bez toho, aby som ponuku prijala, či odmietla.
Svižne sa postaví, prejde za mňa a položí mi jeho veľké ruky na ramená. Chvíľu masíruje plecia cez tričko, potom mi odhrnie vlasy zo šije , a prejde na krk. Dotyk jeho prstov na mojej koži je elektrizujúci.
Páči sa ti to? pýta sa, lebo zjavne nevidí moje slastne privreté oči. Uhmmm, prisvedčím, aj prikývnem.
Ak si dáš dole tričko, pomasírujem ti aj chrbátik.
Naučeným pohybom si prekrížim ruky, chytím tričko za spodok, zvlečiem si ho z tela, preťahujem cez hlavu, ale to uz stojiš predomnou, chytáš tričko do ruky, skrútiš ho, a tým vytvoríš akési improvizované putá na mojich zapästiach.
Potiahneš nahor, čo ma donúti vstať , aj tak sa musíš trocha skloniť, aby sa naše ústa mohli spojit v bozku.
Bozku horúcom , vášnivom, žiadostivom. Naše jazyky sa prepletajú v spoločnom tanci. Jednou rukou ma stále držíš spútanú, druhou ma hladíš po tele.
Na chvíľu prestávame, sťažka spoločne dýchame, potom mi uvolníš ruky a vyzliekaš si svoje tričko.
Ja sa medzitým pasujem s tvojím opaskom a rozopínam ti rifle.
Niet sa na čo hrať. Chceme to obaja.
Stále postojačky sa obíjmame, hladíme, hladne bozkávame, málinko ma postrčíš a dosadám naspäť do kresla.
Podsadnem si, sukňa sa tým pohybom vyhrnie aj sama, posuniem sa až na kraj kresla, aby si mal prístup k mojim nohavičkám a pod ne. Klakneš si ku mne, prechádzaš rukami po mojich stehnách, posypeš ich bozkami a neomylne smeruješ k mojej už riadne vlhkej dierke.
Vlastne bez varovania do mna vsunieš dva prsty, nekompromisne, až drsne. Dvihneš hlavu, pozeráš sa mi do očí. Začneš pohybovať rukou, najskôr pomaly, potom pridávaš na tempe. Zakláňam hlavu, privieram oči.
Pozeraj sa na mňa! Chcem aby si videla komu patríš! Vedel som že raz budeš moja!
Bola to dlhá, mokrá, vášnivá noc. Tak chcená, tak nečakaná. Drsná, nežná, krásna, smutná...
_______________ pod čiarou:
Sú to poviedky, nie zoznamovacie inzeráty. Všetci násť roční, panici, Oliverovia... Ďakujem za prečítanie, ale nie, nemám záujem 😉
Similar stories
-
For weeks it had lived only in her phone. Jessica had not expected it to be this hard. In her head it had been simple. She would swipe, she would charm, some beautiful, easy woman would say yes, I'd…
7 days ago 1 43 3 -
It was a Saturday morning Intercity train. The carriage was quiet, save for the rhythmic metallic hum of the tracks. A few rows away, she sat looking out the window, but her posture gave her…
24 days ago 0 61 1 -
There are nights when the noise of the world simply fades away, and everything narrows down to a few inches of distance. Saturday morning had been nothing but a prelude: a chance encounter, a glance…
1 month ago 0 54 0 -
[May 25, 2026 - Vienna] I just met up with a guy who just tied me up, tickled me, and edged me. He smelled good. He subdued me. He wasn't great at teasing, but he tried. Honestly, he was there for…
1 month ago 0 30 0 -
The afternoon sun streamed through the large windows of the cottage, casting long shadows across the old wooden floors. The old house, rather mansion than cottage, had seen better days but was ideal…
1 month ago 0 42 2