Lyžiarsky 3.č - súťažná

Na ďalšiu rehabilitáciu som išla značne nervózna, ale aj plná očakávania. Snažila som sa o to, aby na mne nebolo poznať ani náznak vzrušenia. .   
Sestrička ma privítala opäť milým úsmevom.
Usadila ma do kresla podobnému zubárskemu.
"Pohodlne sa oprite. Na úvod sa pozrieme, k akému progresu došlo od posledného sedenia. Cvičili ste poctivo predpokladám" položila si rečnícku otázku, na ktorú nečakala moju odpoveď.
Počas toho si navliekala hladké transparentné latexové rukavice. Štíhle prsty pomaly kĺzavo zasúvala do tesného latexového zovretia. Dlane jej tesne obopol lesklý latex. Dôkladne si vyhladzovala každý jeden prst rukavice, tým pohybom, ako keď si nasadzujete prsteň. Alebo ako keď rolujete kondóm na žaluď....
Vyschlo mi v ústach a nervozne som si olízala pery.
"Pokojne sa napite" a hlavou kývla k poháru s vodou.
Rozochvetými rukami som pohár priložila k našpúleným perám, ale tak nešikovne, že som sa celá poliala.
"To je v poriadku, je to moja chyba. Svaly máte ešte stuhnuté." ospravedlňovala sa sestrička, a gázou mi jemne osušovala pusu a krk. Horšie bolo, že som mala mokré tričko aj legíny.
"Veľmi ma to mrzí." znovu sa ospravedlňovala. "Ak vám to nebude nepríjemné, vyzlečte si zatiaľ mokré veci a ja vám požičiam plášť. "
Nemala som na výber. Za zástenou som sa vyzliekla do spodného prádla a načiahla sa pre plášť, ktorý mi sestrička podávala. No ono to nebol tak celkom plášť, ako som si asi predstavovala. Navliekal sa rukávmi napred  so zaväzovaním na chrbte. A bol gumený. Lepšie povedané transparentný latex. Keď som si ho navliekla, vyzerala som skôr nahá ako oblečená. Sestrička mi ho musela na chrbte uviazať. Znova ma posadila do kresla.
"Toto bude omnoho praktickejšie. Pri tejto rehabilitácii používame zvyčajne podbradník, aby sa pacient nezamočil, ale ten teraz už nie je potrebný.
Dnes budeme monitorovať objem tekutiny, ktorú dokážete nasať pri vašom aktuálnom rozsahu otvorenia čeľuste."
Nevedela som si predstaviť, čo tým myslí.
Položila predo mňa tácku, na ktorej bola kojenecká fľaša a vedľa nej  bolo v rade naukladaných niekoľko latexových cumľov. Boli zoradené podľa veľkosti. Od klasického, akým sa krmia dojčatá, až po obrovské megacumle, aké som nikdy nevidela. 
Dostala som prednášku o tom, že sú to špeciálne terapeuické cumľe. Postupne mi bude zväčšovať ich veľkosť, a tým rozširovať moju schopnosť otvoriť pusu vo väčšom rozsahu. Popri tom bude merať objem nasatej tekutiny. 
Povedať, že moje pocity boli zmiešané, je veľmi zjednodušené. Sedieť tu polonahá v kresle, prakticky bezmocná, vydaná napospas autorite, ktorej nedokážem - nechcem  odporovať. Dospelá žena, ktorá sa dobrovoľne nechá kŕmiť kojeneckou fľašou. Zmätok nad zmätok, 
Tak som bola zaujatá svojimi uvahami, že som si ani nevšimla, kedy si sestrička nasadila na tvár rúško a obliekla zásteru. Boli obe, rovnako ako môj plášť z transparentného latexu. Asi si všimla moj prekvapený výraz, lebo mi to hneď vysvetlila. 
"Textilné rúško  by bolo po chvíli mokré. Pacienti mi často pri tejto terapii zvyknú vyprsknúť tekutinu, ktorú nestíhajú prehĺtať priamo do tváre." 
Vyplašilo ma to. Znelo to značne invazívne. Ale nedala mi čas predstavovať si to.
Odmerkou naplnila do fľaše bielu tekutinu. Nasadila na ňu ten najmenší latexový cumeľ. 
Fľašu s cumľom mi zľahka priložila k perám a nasledovala reťaz príkazov:
"Našpúliť pery, čeľusť uvoľniť, špičku jazyka medzi predné zuby!"
Cez pery sa dostala relatívne ľahko. Na špičke jazyka som pocítila stupňujuci sa tlak cumľa. Dostal sa medzi zuby. Asi tak centimeter do pusy. Jeho tvar bol kužeľovitý, priemer sa bližšie k fľaši zväčšoval. Fungoval ako klin. Čím hlbšie prenikal, tým viac pusu otváral. Svaly čeľuste však boli stále značne stuhnuté. Nedarilo sa jej zasunúť celý cumeľ do pusy. 
Zmenila taktiku. Povolila tlak, trocha ho povytiahla a znova zasunula, povytiahla, zasunula....znova a znova, a vždy o milimeter hlbšie. 
Vlastne mi cumľom preťahovala pusu.  
Tlak zubov však pri tom z cumľa vždy vytlačil do mojej pusy trocha bielej  tekutiny, aj bez toho, aby som začala cmúľať a sať. Tá sa tam hromadila, a zrazu jej bolo toľko, že mi vytekala z pusy. Začínala som sa dusiť.
Sestrička mi vytiahla fľašu z pusy, utrela ma a nechala ma vypláchnuť si.
"Skúsime to znova, a teraz skúste prehĺtať. Nemajte obavy, tekutina je sterilná."
Opakovala predchádzajúci postup, dnu a von, dnu a von....a dostávala sa čoraz hlbšie. 
Na čelo mi vyhrkli kropaje potu.
Zopár kvapiek tekutiny som asi prehltla, ale aj tak viac vytieklo ako som prehltla. Chuť to malo takú neutrálnu, skôr trpkú, nič čoho by ste chceli vypiť dobrovoľne veľa.
Doplnila fľašu a vymenila kojenecký cumeľ za väčší. Pôsobil oveľa macatejšie, bol aj inak tvarovaný. Po pár pohyboch sa jej ho podarilo strčiť mi celý du pusy. Vyplnil mi ju celú a jeho špičku som cítila až na mandliach. To už nešlo necmúľať. Začala som sať a prehĺtať. 
Bola som ako zhypnotizovaná. Pravidelné rytmické pohyby, mľaskanie, Latexový plášť sa mi lepil na spotené nahé telo. 
Sestrička bola očividne spokojná. Pohľad jej sklzol medzi moje nohy. Až teraz som si uvedomila, že som opäť medzi nohami úplne mokrá a latex sa mi v rozkroku lepí na premočené gaťky. Naklonila sa tesne nad moju tvár, ešte viac zatlačila na cumeľ. 
Lesklými očami sa mi uprene zahľadela do mojich vypleštených očí, a vzrušeným hlasom zašepkala:
"Cmúľaj mačička,

Koniec tretej časti.