Žena si pamätá

Prebudil ma chladný vánok, ktorý prenikal do miestnosti a pošteklil ma na nahej pokožke. Nohu som posunula tak, že odhalila moje bosé chodidlo a telo sa pomrvilo, aby opäť splynulo s perinami.

„Zasa si sa milovala s perinami.“ – vyslovil to do ticha vždy, keď prichádzal, kým som spala, a uprene ma sledoval vždy sediac v kresle, na ktoré dopadalo svetlo z ulice a osvetľovalo jeho siluetu, v modrom obleku s bielou košeľou, na ktorej boli vrchné gombíky rozpnuté a v dlani držal zloženú kravatu.

Jeho pohľad naznačoval, že nad niečím uvažuje, no v skutočnosti bol chladný a pokojný. Naučil sa nedávať najavo svoje emócie a to ho chránilo pred okolitým svetom. Svojim spôsobom to učil i mňa. Spočiatku som si myslela, že jeho múr zbúram, ale namiesto toho mi nevedome pomáhal stavať môj vlastný múr na obranu. Napriek tomu, jeho postoj i spôsob obliekania bol pre mňa dych berúci a zároveň vzrušujúci.

Kým podišiel ku mne, zložil si sako, prehodil ho cez kreslo, potom sa sklonil nado mnou, opatrne posunul perinu, čím dokonale odhalil moje telo, jemne ma pobozkal, no keď našiel cestu k mojim ústam, bozkával ma drsne a jeho oči znázorňovali naliehavú žiadostivosť splynúť so mnou.

Každý dotyk jeho pier a rúk mi šíril do tela nekontrolovateľný prúd čoraz väčšieho vzrušenia. Bozkával mi bradavky, jednu po druhej ich bral do úst a rukami sa posúval nižšie. Chytila som ho cez nohavice a pevnosť jeho rozkroku len dávala najavo túžbu po mne.

Rozopol zips nohavíc, penis nasmeroval k mojim ústam a chvíľu pulzoval v mojich perách. Sklonil sa, chytil ma za boky a bez váhania ho prudko do mňa vrazil. Spolu sme stúpali po vlnách rozkoše, a keď som chcela umlčať vzdychy prstom priloženým medzi perami, odtiahol ho, rukami sa pritisol na moje ruky a držal ma pevne v zajatí, zatiaľ čo jeho oči prenikavo hľadeli do tých mojich a spoločne sme si vychutnávali dychtivý hlad slasti, pod ktorou sa naše telá zvíjali.

Keď bolo po všetkom, pohladil ma po vlasoch a jeho pohľad sa opäť zmenil na chlad. Upravil si nohavice, vzal sako z kresla a bez slova odišiel. Moje telo vysilené po orgazme splynulo s perinami a opäť som upadla do hlbokého spánku.

Takto chodil noc čo noc a dával mi kus seba.

Až raz...

Neprišiel jednu noc, druhú noc ...

Čakala som.

Dúfala som.

Nechodil.

Prestala som čakať.

Vždy, keď sa zobudím na chlad v miestnosti, moje oči zablúdia ku kreslu, kde nik nesedí, ale keď znova zavriem oči, akoby tam bol a pozoroval ma. Keď zaspávam, mám pocit, že mi rukou jemne kĺže po tele a z dvoch cudzincov sa opäť stávajú milenci.

Túžba ozvať sa mu vo mne tlela, no vždy nakoniec vo mne zvíťazila žena, ktorá neprosí, nepýta, nežiada.

... pretože ...

... žena si pamätá, ako ju celú noc bozkával, vášnivo miloval a nadránom opustil ...

Jeho duša nemá pokoj. Vždy mu nejaký okamih pripomenie moje šarlátové vlasy na vankúši, bosé chodidlá na saténových prestieradlách a drobné uhryznutia na ramene, keď sa v odraze zrkadla bude dívať na svoje tetovanie.