Májový úlet 1. časť

Posledné roky sa leto vkráda nejak nesmelo a oneskorene. Bežne by už o tomto čase pobehovali čajočky v minisukničkách a drankali uslintané pohľady nadržaných mužov. Ale mňa takéto kurvičky nikdy nezaujímali, príde mi to neskutočne lacné.
Aj preto sa toto chladné májové popoludnie vyberám do supermarketu trochu naobliekaný. "Brr, skurvená zima" zamrmlem si v duchu keď prechádzam s nákupným vozíkom cez posuvné dvere. Ako si tak poloautomaticky beriem veci podľa zoznamu, zaujme môj pohľad kvetinový regál v strede uličky. "Že by som potešil tú moju drahú polovičku? " Dlho neváham a parkujem tak nech nezavadziam. Behom minúty som rozhodnutý, už len zvažujem nad farbou črepníka. "To je guzmánia" ozve sa ženský hlas za mojim chrbtom. "Ale musíte sa o ňu vedieť starať. Mne už uhynuli tri." Zvedavo sa otáčam. "Potrebuje svetlo ale nie slnko. Ak je pre partnerku tak je to krásny darček." Doplňuje kučeravá blondínka v čiernom kožuchu a stráca sa niekde v uličkách. Zrazu sa mi všetko v hlave zauzľuje. Jej parfém je omamný. Vyberám bledozelený a pokračujem v nákupe. Po chvíli mi dochádza že tá ženská sa ma vlastne spýtala či som zadaný. Ani netuším a onedlho sa stretáme znova, tentokrát v prázdnej uličke s drogériou. Premeriavam si ju letmými pohľadmi, no v rozopnutom huňatom kožuchu ťažko určiť nejaké miery. Snáď len podľa tváre a plnších lýtok vo vysokých čižmách sa domnievam že má nejaké to kilo navyše. 40-45 rokov? Tiež si ma obzerá, mám perfektné periférne videnie. V jednej chvíli podídem bližšie a z úst mi vyletí " Tá kvetina je pre moju manželku a maximum kam som ochotný zájsť je spoločná masturbácia. Nechcete ma pozvať na čaj?" Evidentne je zaskočená lebo ani nedýcha a ja sa radšej strácam v bludisku regálov. Trochu zahanbený , asi sa aj červenám čo za trapošinu som to zapotil, ponáhľam sa odtiaľ preč. Kým vystojím radu na pokladňu ani sa nepozerám okolo seba, hľadím len dole dúfajúc že ma tá žena už nikdy v živote neuvidí.
Ach ako som sa len mýlil. Pár metrov za pokladňami ju vidím. A ona mňa. Odstavená na kraji, kabát prehodený cez nákup. Cítim sa trochu trápne ale nedokážem sklopiť zrak. Je krásna, tých kíl navyše môže byť najviac päť, nech desať. Má nádherné obliny a veľké prsia. Približujúc sa k nej posledné milisekundy prerátavam či mi jednu strelí...
"Dobrý deň", naťahuje ruku smerom ku mne, "ja som Lívia". "Dobrý deň. Matúš, teší ma" nechápavo jej podávam pravicu a dostávam bozky na líca.
"Páči sa mi vaša priamočiarosť, môžem vás pozvať na čaj?" odvetí kráska...