Malá spoveď subinky

Kľačala som pri Pánových nohách, ruky som mala zviazané za chrbtom a hanblivo naňho hľadela. Keby len vedel koľko myšlienok mi prúdi hlavou, že vôbec netúžim byť tam kde som, ale pekne v bezpečí a čo najďalej od neho. Chcela som aby sa všetko rýchlo skončilo, on by odišiel a ja by som ho nikdy neuvidela. Prečo ale do toho vždy na novo spadnem a omdlievam túžbou po jeho dotykoch? Keď cítim na krku obojok zaleje ma taká vlna vzrušenia a šťastia, že sa to nedá opísať. Netúžim po ničom inom iba aby naň jeho pevná ruka pripla vodítko a ťahala ma zaň. Mám rada, keď sa jemné dotyky miešajú s tými bolestivými, ťahanie za vlasy, hryzenie do krku, či dráždenie bradaviek u mňa vždy vyvolajú túžbu. Nikdy by som si ani nepomyslela, že nájdem uspokojenie v tom, že budem kľačať pri mužských nohách a slúžiť mu. Byť jeho sučkou, otrokyňou. Chcela som len jedno a to získať toho tajomného muža len pre seba. No stal sa opak. Získal si on mňa. Mal ma vo svojej moci a ja sa mu pokúšam slúžiť. Je problém odložiť svoju ostýchavosť, ukázať svoju nahotu a dať najavo vzrušenie. Často snívam o tom, že si ma Pán zavolá k sebe a ja budem môcť znovu pri ňom kľačať a snažiť sa posunúť svoje hranice tak, že mu budem oddaná, verná. Chcem byť jeho poslušnou čubkou a plniť jeho rozkazy. Ale najviac ma láka znovu pocítiť jeho dotyk. I facka na tvár by ma urobila šťastnou. Vedela by som, že môj Pán je pri mne. No už dlho mi nezostáva nič iné iba sa poddávať svojim zvrhlým predstavám. Napríklad ako kľačím v lese, namieste kde sme sa naposledy videli. Ruky mám zviazané za chrbtom a nech sa akokoľvek pokúšam vymaniť, nejde to. A práve tá bezmocnosť, to že som odkázaná iba na ňom je krásna. Cez oči mám previazanú šatku a v tichosti čakám čo sa bude diať. Nepočujem ho, možno stojí niekde za mnou. Vie ako silno po ňom túžim, ale aj tak sa neponáhľa. Až po hodnej chvíli započujem blížiace sa kroky a stuhnem v očakávaní. Nevnímam chlad, ani to že kľačím uprostred lesa, kam môže ktokoľvek prísť a ja som pritom iba v nohavičkách a tenkých podkolienkach. „Vstaň a vystrč zadok,“ prikáže mi. Chvíľu uvažujem, že ho neposlúchnem, ale potom by prišiel ďalší trest a ja som si neodpykala ani ten prvý. Bola som neposlušná a preto sa ma teraz Pán chystá potrestať. S vystrčeným zadkom a miernym strachom čakám čo sa bude diať. Pocítim ho pri svojom boku ako sa na mňa tisne. Pousmejem sa, keď ucítim, že aj on je vzrušený. Až príliš. Rukou mi začne dráždiť bradavky, sprvu jemne, no neskôr ma za ne necitlivo ťahá a krúti nimi. Snažím sa potlačiť ston, keď pocítim ako mi druhou rukou silno plesne po zadku. „Počítaj!“ A tak ho znovu poslúchnem. Keď si je istý, že som dostala trest aký mi patril, znovu ma za obojok potiahne na kolená. Dá mi dole šatku z očí a druhou rukou si rozopne nohavice a nemilosrdne mi strčí penis do pootvorených úst. Zasúva ho najhlbšie ako to len ide, až kým sa mi do úst neurobí. Prinúti ma prehltnúť. „Poďakuj.“ „Ďakujem, Pane.“ Už som celá rozklepaná, napnutá od očakávania a potláčaného vzrušenia. Vytiahne z vrecka štipce a dá mi ich na bradavky. Ešte moment sa so mnou hrá až kým sa rozhodne, že by som si zaslúžila malú odmenu v podobe orgazmu, ktorým ma vzápätí aj obdaril...