Klára a Štedrý večer

Bol Štedrý večer. Okolo domu ticho snežilo a každá vločka pridávala svoju stopu do hebkého bieleho koberca. Klára sedela v obývačke, zabalená v mäkkej deke, a sledovala tradičné vianočné filmy. Televízor osvetľoval miestnosť jemným tlmeným svetlom, ktoré sa miešalo s teplým žiarením sviečok na stole. Bolo to pokojné, ale zároveň akési osamelé.
Pred pár dňami jej sused, ktorý bol známy svojou zmyslom pre humor, daroval drobný balíček s mašľou. "Malý vianočný darček, aby si si spríjemnila sviatky," povedal s úsmevom. Klára darček neotvorila hneď. Nevedela, čo od neho očakávať, ale teraz, keď bola sama a noc bola tichá, siahla po balíčku.
Rozviazala mašľu a opatrne rozbalila papier. Vo vnútri našla cukríkové lízatko v tvare veľkého červenobieleho prúžku, zakončené jemne zahnutým hrotom. Pri pohľade naň sa pousmiala. "Tvoj humor ma nikdy neomrzí," zamrmlala, pričom cítila, ako sa jej na lícach rozlieva jemné teplo.
Lízatko malo nádhernú vôňu mäty a vanilky, sladkú a lákavú. Zasunula si ho do úst a jemne oblizla jeho povrch. Chladivá chuť mäty sa rozšírila jej ústami, zatiaľ čo sladkosť vanilky ju objala ako teplý šál. Nebola si istá, či to bola chuť, atmosféra, alebo len dlhá osamelosť, ale cítila, ako sa v nej prebúdza niečo hlbšie.
Sedela na gauči, pomaly oblizovala lízatko a myšlienky jej unikali. Najprv len nejasne, no postupne jasnejšie cítila, ako sa jej telo stáva citlivejším. Ako lízatko hladila perami, jej prsty sa nevedomky presunuli k jej krku, pomaly kĺzali po koži, ktorú si sotva uvedomovala. Každý pohyb bol akoby v sprievode jemnej hudby, ktorá hrala len pre ňu.
Klára sa oprela a zavrela oči. Rukou prešla po obryse svojich pŕs, stále zabalených v jemnej látke pyžama. Chladný povrch lízatka jemne priložila k svojmu krku a potom pomaly kĺzala smerom nižšie. Ten kontrast medzi sladkou chladivosťou a teplom jej tela ju rozvibroval. S každým pohybom cítila, ako jej telo odpovedá.
Deka spadla na zem, no nevšímala si to. Lízatko bolo teraz nástrojom jej potešenia. Prešla ním po krivke svojich pŕs, cez jemný hodváb pyžama. Cez látku cítila, ako sa jej bradavky stávajú tvrdšími, citlivejšími. Nemohla si pomôcť, pohybovala lízatkom pomalšie, precíznejšie, ako by skúmala každý detail toho, čo jej telo dokáže cítiť.
Keď si pyžamo pomaly rozopla, chladivý dotyk lízatka na jej nahej koži bol omamný. Prešla ním po bradavkách, jemne, ale s rastúcou intenzitou. Vzdychla, hlasnejšie, než očakávala, no bolo jej to jedno. Bola tu len ona a tento okamih.
Lízatko bolo čoraz viac súčasťou jej hry. Pomalými pohybmi ním prechádzala po bokoch svojho tela, chladivosť spôsobovala zimomriavky, ktoré sa rozlievali od miest dotyku. Zastavila sa pri podbrušku, chvíľu sa hrala, jemne kĺzajúc cukríkom po pokožke, akoby skúšala, ako dlho dokáže odolávať. Jej dych sa prehlboval, ruky sa mimovoľne dotýkali každého citlivého miesta.
Keď si priložila lízatko k svojmu klitorisu, jej telo zareagovalo okamžite. Bolo to ako explózia pocitov, kontrast chladného povrchu a horúčavy jej túžby bol opojný. Pomaly, so zatvorenými očami, kĺzala lízatkom, najprv jemne, potom odvážnejšie, skúmajúc každý kúsok svojho tela.
Jej ruka pridala k tejto hre ďalší rozmer. Prsty sa jemne dotýkali klitorisu, zatiaľ čo lízatko prenikalo hlbšie. Sladká vôňa cukríka sa miešala so vzduchom v miestnosti, pridávajúc tomuto okamihu ďalší zmysel. Každý pohyb bol precízny, plný očakávania, a zároveň neúprosne intenzívny.
Klára cítila, ako sa napätie v jej tele stupňuje. Jej pohyby boli plynulejšie, rýchlejšie, ruky a lízatko spolupracovali v dokonalej harmónii. Každé nové vlnenie pocitov bolo silnejšie ako to predchádzajúce, až kým sa nezastavila na vrchole. Orgazmus prišiel ako mohutná vlna, pohltil ju celú a nechal ju trasúcu sa a vydýchnutú.
Klesla na gauč, ruky uvoľnené, lízatko stále jemne držala v prstoch. Po chvíli sa usmiala, zahľadela sa do stropu a zasmiala sa sama na sebe.
Možno to bol len vtipný darček, ale tejto noci sa stal niečím magickým. Klára sa cítila viac nažive, viac spojená sama so sebou, než za celý uplynulý rok.