Kapitán 1 - Súťažná

Ležala v posteli zababušená pod všetkými prikrývkami, ktoré bola schopná nájsť. Prebralo ju klopanie na dvere kajuty, ale zmohla sa len na slabé „Come in“. Bola unavená na to, aby komunikovala v cudzej reči, takže nechala stevardku štebotať. Zareagovala len na slovo doktor dosť ráznym „No“. Štebotanie neprestalo. Zase zachytila len pár slov, nebolo tam nič nebezpečné, tak prikývla. Netušila s čím súhlasila, ale bolo jej to jedno. Chvíľu. Kým sa neozvalo ďalšie zaklopanie na dvere kajuty a bez vyzvania vošiel muž. Že by predsa len doktor? Nahnevalo ju to. Ale nevládala to dať dosť najavo. Nevidela mu do tváre. Vlastne videla len časť tela, ktorú mala v zornom poli ako ležala. Ale muž si čupol. A zrazu si uvedomila, že štebotanie prestalo a nahradil ho príjemný mužský hlas a... ani sa nemusela snažiť rozumieť cudzej reči, lebo hovoril po slovensky. Pootvorila viac oči a videla že má oblečenú bielu košeľu a kravatu. Nič nové. To mal všetok personál lode. Ale keď sa pozrela vyššie videla výložky. Štyri zlaté pruhy. Nemusela veľmi loviť v pamäti, vedela, že sú to kapitánske výložky. Zaostrila. Bol v jej veku. „Musí vás niekto prezrieť. Môžete mať vnútorné zranenie. Dopravíme Vás na breh a zavoláme lekára.“ Tak to nie. Prišla na výlet. Keby mala vnútorné zranenie už by sa to prejavilo. Zmohla sa zase len na nie celkom rázne nie. Uvažoval. „Niekto sa na Vás musí pozrieť.“ Slabo pokrútila hlavou. Nechcela aby sa niekto cudzí pozeral na jej telo, ktoré by niekto s taktom nazval moletka. Akoby čítal jej myšlienky. „Som kapitán lode a mám zdravotnícky kurz. Nie som špecialista, ale aspoň by sme vedeli, či to zvládneme bez lekára.“ Vedela, že neustúpi. Niekto ju prezrie a ona mohla akurát tak súhlasiť, že to bude on a nie niekto, komu ani nebude rozumieť. Prikývla. Pozrel sa na ňu. „Môžem“ Držal okraj prikrývok a čakal. Zase prikývla. Odhrnul prikrývky a ju ovanul chladný vzduch. Zachvela sa. Bola len v tričku, ktoré si obliekla po horúcej sprche, ktorá jej spôsobovala bolesť ale zároveň ju zahriala aspoň na krátky čas kým tiekla voda. Jeho pohľad prechádzal od jej nôh na ktorých sa začali tvoriť modriny. Na okraji trička zastal. Zase sa jej pozrel do očí. „Musím Vám dať dole tričko.“ Vedel, že sama to nespraví. Čakal. Zavrela oči a nepatrne pokývala hlavou. Spustila nohy cez okraj postele. Zatínala zuby aby nevidel, akú jej každý pohyb spôsobuje bolesť. Keď sedela zobral do prstov okraj jej trička a pomaly ho nadvihoval. Šokovalo ho čo videl. Nebolo to jej oblé telo ale modriny a škrabance na ňom. Bolo jej zima a na koži sa jej vytvorila husia koža. Zastal tesne pri prsiach. Zrazu cítila jeho prsty tesne pod nimi. Zachvela sa. Boli teplé a jemne prešli po škrabanci tiahnucom sa od chrbta cez brucho až ku bodbrušku. Nebola to bolesť čo ju rozochvela. Nevedela, či chce aby prehliadka skončila alebo pokračovala. Bola rada, že tričko zakrývalo prsia, lebo bradavky by prezradili jej vzrušenie. Odhalil jej chrbát a počula ako sa hlasnejšie nadýchol. Tričko jej zakrývalo už len prsia. Jeho skrútené okraje držal v rukách. „Musím“ jemne potiahol okraje trička. Teraz sa hlasnejšie nadýchla ona. Čakal. Neochotne nadvihla ruky. Vyzliekol jej tričko. Prechádzal prstami po kľúčnej kosti. Vedela, že už nič neskrýva jej vzrušenie. Cítila ako pomaly prstami kĺže k prsiam. Iste veď aj tam má šrabance, videla ich pri sprchovaní ale jeho prsty boli pomalšie a jemnejšie ako keď prechádzali po iných častiach tela. Otvorila oči. Pozeral sa jej do tváre nie na prsia ako si myslela. Vedela, že mu neuniklo jej vzrušenie, ktoré jej spôsoboval. Prstami dorazil k bradavke a jej sa rozšírili zreničky. Odtiahol ruky z pŕs a jemne jej prehmatal hlavu. Nahmatal riadnu hrču. Pritlačil na ňu a ona mala čo robiť aby nahlas nesykla. „Mali by sme predsa len zavolať lekára. Možno je to otras mozgu.“ Zaprotestovala. „Nie je. Točila by sa mi hlava a zvracala by som“. „ Ale v noci Vás bude niekto kontrolovať.“ Súhlasne pokývla hlavou. „Je Vám zima. Pošlem Vám horúci čaj.“ Pochopila. Siahla po tričku a obliekla si ho. Čakal. Aj ona. Nakoniec jej pokynul aby si ľahla. Spravila tak a on ju zakryl. Čakala už len bozk na čelo ako od matky ukladajúcej dieťa na spánok. Nevedela kedy odišiel. Bola vyčerpaná a hneď ako ju zahriali prikrývky zaspala.
Dostávala pravidelne návštevu s teplým čajom. Stevardky stále čvitorili a čakali na jej odpoveď. Asi mali úlohu zobudiť ju aby reagovala. Neprotestovala. Slušne ju to v angličtine nenapadlo a nechcela byť na nich nepríjemná. Niekedy v noci sa čvitorenie zmenilo na tichý príjemný mužský hlas. Že by stevard? Neotvorila oči. Vadilo jej svetlo z nočnej lampy, ktorú nechávali zapnutú. Až potom si uvedomila, že to nie je angličtina ale jej rodná reč. Otvorila oči. Stál pri posteli. V rukách držal tácku s dvoma šálkami. Položil ju na stolík a odtiahol si kreslo aby sa doňho posadil. Nechcela byť nezdvorilá, ale stále bola len v tričku. Videl jej rozpaky, ale aj tak čakal aby sa posadila do kresla. Vstala z postele, zabalila sa do deky a sadla si k stolu. Postavil pred ňu šálku horúceho čaju, druhú postavil pred seba. „Ste dobrý plavec?“ začal konverzáciu keď si odpil dúšok čaju. „Nie.“ Naopak plávam dosť zle.“ Nesúhlasne pokrútil hlavou. „Mohli ste sa utopiť.“ Vedela to. Nemohla však priznať, že jej to bolo jedno. „Všetci sa na Vás pýtajú. Takže ráno pôjdeme spolu na raňajky. O deviatej.“ Nemala chuť na jedlo, ale vedela, že to nebola otázka ale konštatovanie a rozkaz kapitána sa na lodi nekomentuje. V tichosti popíjali čaj. Keď dopil čaj, siahol do vrecka a vytiahol tubu. „Tie rany treba natrieť antibiotickou masťou.“ Natiahla sa po ňu, ale on odtiahol ruku. „Sama to nezvládnete“ usmial sa nad jej rozpakmi. Čakal. Keďže sa nedvíhala, postavil sa podal jej ruku a vytiahol ju z kresla. Odviedol ju k posteli a zobral je deku v ktorej bola zabalená. Ľahla si na brucho a on jej vyhrnul tričko. Starostlivo natieral mastičku na škrabance. Keď natrel všetky škrabance na chrbte pomaly prešiel na bok. Strhla sa. „To už zvládnem.“ „Viem, ale budem pokojnejší keď to spravím ja.“ Váhala. Čakal. Nedal sa odradiť. Otočila sa. Zase jej pozeral do očí. Videl v nich vzdor ale jeho to pobavilo. Rázne chytil okraj jej trička a vyťahoval ho nad jej prsia. Počkal kým zodvihla ruky a vyzliekol jej tričko úplne. Začal na kľúčnej kosti a pokračoval pomaly k prsníku. Prešiel po jeho okraji a pokračoval na škrabanec tiahnuci sa pod prsníkom cez brucho ku slabinám. Zase sa chvela. Vedel, že to nie je zimou. Pri príchode prestavil klimatizáciu na vyššiu teplotu. Vychutnával si jej chvenie a zrýchlený dych. Postupoval pomaly. Keď si myslela, že už skončil, vrátil sa prstami ku prsníku a nežne po ňom prešiel. Zakrúžil okolo stvrdnutej bradavky. Na chvíľu prestala dýchať. Cítila ako sa nad ňu skláňa. Ale keď pocítila pery na bradavke strhla sa. Prisal sa na bradavku a druhou rukou kĺzal po okraji nohavičiek. Vkĺzol pod nohavičky. Prekvapili ho jemné chĺpky aj jej tiché zastonanie. Pozrel sa jej do očí a prstom vkĺzol ku klitorisu. Zareagovala okamžite. Telo sa jej naplo, ale keďže ležala, nemala kam uniknúť. Prstom krúžil po klitorise a rozotieral po ňom vlhkosť prúdiacu z jej tela. Potrebovala sa niečoho chytiť. Rukami vkĺzla na jeho zátylok do jeho hustých hnedých vlasov. Druhou rukou prešla po gombíkoch jeho košele. Aké je to nespravodlivé, preblesklo jej hlavou. Ona už len v nohavičkách, rozochvená vzdychajúca v rytme jeho hry. A on oblečený. Začala mu rozopínať gombíky na košeli. Pomaly sa vynárala jeho hruď. Prstami po nej blúdila až sa dostala k opasku jeho nohavíc. Nevedela si s ním rady. Ticho sa zasmial. Nechcel opustiť horúci klitoris ale vedel, že inak to nepôjde. Povolil si opasok. Zvyšok ale nechal na ňu. Nechcel ju hneď rozochvieť aby ju poslúchali ruky tak sa len nepatrne odtiahol a oprel sa o bok. Nechcel jej ublížiť. Mala dosť modrín na ktoré nechcel zatlačiť. Teraz si vychutnával jej ruky on. Nenechal ju ale vstávať. Stále ju jemne držal ležiacu na postele s voľnou jednou rukou ktorou sa jej podarilo dostať sa pod nohavice. Zvládla rozopnúť zips a teraz hladila jeho penis cez látku boxeriek. Pohladila miešok a vrátila sa k okraju boxeriek. Podarilo sa jej dostať sa pod látku priamo k jeho penisu. Nebol úplne vzrušený. Prechádzala ale po jeho dĺžke a on jej v ruke rástol a tvrdol. Aby jej pomohol nadvihol panvu a ona mu stiahla nohavice spolu s boxerkami. Teraz sa jeho vzrušenie mohlo plne rozvinúť. Stiahla predkožku a palcom rozotrela prvú kvapku vzrušenia po žaludi. Odtiahol jej ruku zo svojho rozkroku. Ale naopak svojou zase vkĺzol pod jej nohavičky. Stiahol jej ich a prstom vkĺzol do jej horúceho vnútra. Bola mokrá a horúca. Pridal ďalší prst a kĺzal von a dnu. Prestala sa kontrolovať vychádzala v ústrety jeho prstom. Presunul sa medzi jej nohy a nahradil prsty svojím penisom. Napla sa ako struna keď do nej hlboko vnikol. Kým sa doteraz miestami strhla ako ju niečo zabolelo, teraz ako keby všetka bolesť zmizla. Vnímala len vzrušenie ktoré jej spôsoboval pulzujúci penis kĺžuci v jej vnútri. Hnala sa za vyvrcholením a on jej ho chcel dopriať. Cítil ako sa jej vnútro rytmicky sťahuje. Chcel načas prestať ale nie pred jej vyvrcholením. Stihol to len tak tak a vystriekal sa jej na brucho. Jej však nechcel dopriať ešte uvoľnenie. Chcel ju ochutnať. Otočil sa. Vedel že ju bude musieť znehybniť tak ju jemne pritlačil svojím telom. Uvedomoval si, že jej to spôsobuje bolesť ale aj to, že ešte stále ju nevníma. Chvela sa srdce je divoko búchalo. Prisal sa perami na klitoris. Jazykom po ňom prešiel. Nemusel viac. Rozpútal peklo. Telom jej prešiel kŕč a on ďakoval za odhlučnenie kajút. Zároveň začala tiecť ako rozbúrený potok. Ochutnával, kým ona sa pod ním zmietala. Prisal sa a vysal aj poslednú kvapku. Až potom sa odtiahol. Ľahol si na bok a sledoval ako sa jej telo pomaly uvoľňuje. Všetko bolo mokré ale vedel, že nebude mať sily ísť do sprchy. Zabalil ju do prikrývok. Upravil si oblečenie. Nahol sa nad ňu „Ráno ťa prídem zobudiť“ zašepkal do jej ucha a odišiel.