Nevinné potešenia - Cyklisti II.

Bez slova, snáď len cez nepatrnú mimiku tváre – súhlas, privolanie – sa obaja pobrali k Samovej deke.

„Akurát som si chystal ležovisko na slnenie. Kľudne sa pridaj, čas nám môže ubehnúť rýchlejšie, keď vymyslíme niečo vo dvojici,“ prehodil Samo ležérne.

Michal súhlasil. Nasledujú okamihy, na ktoré sa pripravoval od momentu, keď zbadal toho krásneho chlapa na bicykli ako lezie do krovín mimo cyklotrasu. Už vtedy vedel, že ho musí nasledovať. Teraz mal konečne možnosť lepšie si ho obzrieť. Pekný, pevný hrudník pokrytý ochlpením. Brucho, ktoré sa ešte čiastočne skrývalo za traky cyklistických nohavíc. Michal mal vždy slabosť pre mužných chlapov – prirodzené telo, o ktoré sa jeho majiteľ patrične stará. Páči sa mu maskulínne vyžarovanie. Ale ešte väčšmi situácie, keď sa aj takíto muži ocitajú v čisto chlapských, no zároveň zvláštne zraniteľných momentoch.

Sám nevie popísať, čo ho na tom tak láka. Je snáď potrebná definícia? Stačí, že to cíti. To jemné mravčenie v tele, ktoré sa objavuje v tých najnečakanejších situáciách.
Aj ten najsilnejší chlap sa v istých chvíľach stáva bezbranným. Keď postojačky s naširoko rozkročenými nohami močí, drží svoj najcitlivejší kus tela s istou dávkou nežnosti a trpezlivosti. Aj najvyšší vojenský veliteľ, aj neľútostný boss podsvetia – všetci to robia. Niektorí len končekmi prstov, iní celou šírkou dlane. Niektorí odhalia len to nevyhnutné, iní bez hanby vytiahnu celý „balík“. Sú takí, ktorí si chránia svoje súkromie, a takí, ktorým neprekážajú ani cudzie pohľady.
Ale v tom momente sú všetci rovnakí. Zraniteľní.

Michal práve v týchto chvíľach cíti najväčšie vzrušenie. Nie je to len o telesnosti, o viditeľnom akte. Je to surová podstata mužskej existencie, odkrytá v sekunde, keď si každý musí dopriať tú malú chvíľu uvoľnenia. V myšlienkach pristupuje ku chlapovi, pomaly sa o neho opiera, jednou rukou ho objíma a zozadu chytá za plece, dlaňou druhej prechádza po bruchu až k podbrušku. Dotyky sú gestom uznania. Jemné potľapkanie, znak podpory jeho mužnosti. Letmým pohybom vystrieda chlapovu ruku a preberá kontrolu nad jeho vtákom.
Chlap sa mu oddáva. Nie je v tom vzdor, len pokojné prijatie. V tej chvíli sa z jeho vlastnej zraniteľnosti stáva sila. Napína sa od nôh až po plecia, kdesi v chrbtici mu jemne puká, je uvoľnený. Odfukuje, vychutnáva si ten moment, keď sa mu Michal o všetko postará.
Je to intenzívne. Miško správnymi pohybmi celú situáciu stavia na vyššiu úroveň. Z bežného sa stáva umenie. Penis chlapa v rukách umelca. Palcom na vrchu slabým, nepatrným kmitaním pohybuje voľnou kožou v mieste zreteľnej hrany žaluďa. Zvyšnými prstami na spodku cíti pulzovanie prúdiaceho moču močovou trubicou. Jemné pohyby, ktorými zároveň upravuje smer toku. Hra, čo končí až so slabnúcim prúdom. Známymi pohybmi, len o čosi precítenejšími, Michal vytláča posledné kvapky. Otriasa mu ho do sucha. Palcom a ukazovákom citlivo prechádza po končeku žaluďa, aby utrel poslednú vlhkosť. Posledné pevné stisnutie na rozlúčku. Posledné potľapkanie po pleci. A Michal pokračuje ďalej, hľadajúc nové dobrodružstvo.
Tento obraz sa mu v mysli premieta znova a znova. Nie je to len fantázia – je to túžba tak hlboko zakorenená, že sa vkrádala pri každej príležitosti. Michal vie, že je to jeho malé tajomstvo. Niečo, čo nemôže nikomu povedať, lebo by bol nepochopený. Čo keby sa priznal? Ako by reagoval svet? Ako by reagoval ten chlap, ktorého práve pozoroval na Samovej deke?
Tieto predstavy sa však nikdy nestali realitou. Uvedomoval si ich citlivosť, ich nevšednosť, ich nepochopenie. Občas si doprial malú radosť – riskantné pohľady do vedľajšieho pisoára v nákupných centrách alebo sledovanie vodičov na odpočívadlách z bezpečia neďalekého krovia. Ale viac si nikdy netrúfol.

Michal si uvedomil, že sa príliš stratil vo svojich myšlienkach. Zdvihol pohľad a zbadal, že Samo už stojí nad rozprestretou osuškou a vyzlieka si cyklistické nohavice. Spravil to nenútene, akoby bol na tomto mieste sám. Stiahol traky, pomaly sa ich zbavil a nohavice skĺzli dole po stehnách. Pod nimi sa odhalili pevné nohy, na ktorých sa črtali kilometre, ktoré za posledné hodiny prešiel. Pot mu na pokožke zanechal tenkú vrstvu vlhkosti, ktorá sa v slnečnom svetle jemne leskla.

„Tak čo, ideš sa pridať?“ prehodil Samo, akoby nič.

Michal sa pousmial a bez zbytočných slov si začal rozopínať dres. Samo si ľahol na osušku a ponaťahoval sa. Cítil, ako mu slnečné lúče prehrievajú pokožku. Ruky si zložil za hlavu a chvíľu len tak sledoval oblohu, no zrak mu neustále ubiehal k Michalovi, ktorý sa práve vyzliekol z posledných kusov oblečenia. Michal si k nemu prikľakol a s poloúsmevom poznamenal: „Dúfam, že som nenarušil tvoj plán na osamelé opaľovanie.“
Samo sa zasmial. „Ani trochu. Niektoré veci sú predsa lepšie vo dvojici.“

„No, to máš absolútnu pravdu.“ zasmial sa Michal a ľahol si vedľa neho. Ruky si rovnako prekrížil za hlavou a na chvíľu len tak vnímal ticho, ktoré prerušoval spev vtákov a vzdialené zvuky mesta pod nimi. Vznikol takmer gýčový obraz. Dvaja celkom obyčajní chlapi ležiaci uprostred lúky vychutnávajúci si slobodu v tej najprirodzenejšej forme. Teplo na osvetlených plochách pokožky, slabé poryvy vánku v jemnom ochlpení v podpazuší, na bruchu a v rozkroku a nepravidelné dotyky stebiel bylín na rôzne citlivé miesta u oboch chlapov podnecovalo tichú rozkoš.

„Takže… z rozprávania, hej?“ prerušil ticho Samo.

„Áno. Ale myslím, že rozprávanie nie je úplne to isté, ako keď to človek zažije na vlastnej koži.“ Michal otočil hlavu a celkom dôkladne si prezrel telo svojho nového kamaráta.

Samo nadvihol obočie. „A čo presne chceš zažiť?“

Michal sa nadýchol, akoby chcel niečo povedať, no namiesto slov len natiahol ruku a končekmi prstov prešiel po Samovom predlaktí. Bol to nepatrný dotyk, skúšobný, ale dostatočne výrečný. Samo si to necháva ľúbiť, necháva iniciatívu na Michala, ktorý to okamžite vycíti. A páči sa mu to. Už pri prvom dotyku cíti, že Samo je uvoľnený, že mu dôveruje. Toto vedomie mu dodáva odvahu. Hladí ho po hrudi, prstami prechádza po jemných krivkách jeho tela, skúma ho, akoby chcel všetko precítiť do posledného detailu.

„Si dosť vymakaný, ako často jazdíš?“ doplnil tento moment Michal.

„Tak raz do týždňa aspoň. Ale nie vždy to má takýto príjemný priebeh,“ pousmial sa Samo, na čo Michal zareagoval krátkym smiechom.

Hladenie Samovho trupu sa postupne menilo na slabú masáž jednotlivých partii. Ten v reakcii na to dočahoval svojou rukou na Michalovo telo poskytoval striedavo jemné dotyky a pevné stlačenia či zmyselné škrabkanie. O nedlho bola táto interakcia nepostačujúca a chlapi zmenili polohu. Michal sa obkročmo posadil z boku za Sama, objal ho jednou rukou poza chrbát a druhou rukou pokračoval v skúmaní zvyšku jeho tela. Samuel zas svojou pažou pritiahol Michalovu hlavu za krk k svojej hlave tak, že sa ich líca o seba obtierali. Krátke, štekliace štetinky fúzov a jemné ochlpenie na pokožke vytvorili príjemný dotyk. Michalova ruka sa postupne presunula nižšie, cez vnútornú stranu Samových stehien, až k jeho naliatym vajciam. Samo doteraz držal svoju zaužívanú formu – kontroloval svoje vzrušenie, ako vždy. Bolo to preňho prirodzené. Rád si udržiaval dojem človeka, ktorý má situáciu v rukách, ktorý si užíva obdiv, ale nenechá sa ním ovládnuť.

Lenže v momente, keď Michalova pevná ruka prvýkrát letmo prešla po jeho najcitlivejšom mieste, stalo sa nevyhnutné. Samo sa zhlboka nadýchol – ten pomalý, podvedomý nádych, ktorý neoklame nikoho. A práve v tej chvíli, akoby tým dychom otvoril dvere vzrušeniu. Cítil, ako mu krv prudko prúdi do penisu, ako sa jeho telo vzdáva ilúzie kontroly.

Michal sa pousmial. Zbadal ten drobný, ale rozhodujúci okamih. Šikovne sa tvárou presunie k Samovmu uchu, úplne na doraz – horúce pery pri lalôčiku. Ich pokožka sa takmer spojí, je to snáď až bozk. Cíti Samov jemný závan vône jeho tela. Pošepká mu niečo, čo sa dotkne priamo jeho ega – lichôtku vybratú presne tak, aby Samovi zalichotila na správnych miestach. Medzitým Michalova ruka pokračuje v hre, v ktorej je zjavne skúsený. Objavuje, skúma, dráždi to najcitlivejšie miesto mužského tela. Vie presne, ako sa ho dotýkať, aby si ho úplne podmanil. Samo sa nebráni. Je pripravený ukázať, čo v ňom je. Nechá túto hru plynúť, ale nie preto, že by sa poddal. Nie. On len vyčkáva na správny moment, aby to bol on, kto nakoniec prevezme kontrolu.

„Páči sa ti to?“ Michalov hlas je hravý, sebavedomý. Vie, že odpoveď je zbytočná. Stačí sa pozrieť. Stačí cítiť. Pravačkou ovládal jeho vzrušenie, naučenými, presnými pohybmi ho dostával do extázy. Samuel sa pod jeho dotykmi vrtel, krčil prsty na nohách, prerývane vydychoval, jeho vzdychy sa niesli vzduchom akoby vzdialené jelenie ručanie. Svojou pažou zovrel Michala ešte pevnejšie. Teraz chcel všetko. Chcel ten slastný záver, tú chvíľu úplného uvoľnenia. Zároveň však túžil po spoločnom pokračovaní – po ešte hlbšom spojení. Vnímal Michalovu zručnosť, to, ako presne vie, čo robí. Ale dnes to nebude len o ňom. Dnes to bude obojstranné, vzájomné. Dnes to bude jednoduché, spontánne, prirodzené.

Urobil rozhodnutie. Otočil hlavu a ich pery sa stretli v jemnom bozku, ktorý sa v okamihu prehĺbil. Jazyky sa preplietli, dychy sa zmiešali. Samo sa natlačil na Michala tak prudko, že ten sa musel podoprieť rukou o zem, aby nestratil rovnováhu. V tej chvíli Samuel pokračoval pre ďalší krok.

Hoci mu ich poloha vyhovovala, chcel viac. Viac vzájomnosti. Viac blízkosti. A tak sa posadili oproti sebe, preplietli si nohy tak, že ich stoporené údy sa o seba treli až po korene. Samo neváhal, jeho dlaň ich zachytila oba, horúce a pulzujúce, a pokračoval v rozbehnutej hre.

Obaja si svoje čelá opreli o plecia toho druhého tak, že hlavy mali tesne pri sebe. Sledovali to fascinujúce divadlo – ich klády sa pohybovali v rovnakom rytme, ich vzrušenie sa spojilo v jedinej, perfektnej synchronizácii.

Nevnímali nič okolo seba. Svet sa scvrkol na jediný bod – na seba navzájom. Teraz neexistovalo nič iné, len oni dvaja, ich telá, ich potreba, ktorá sa stala neodkladnou, surovou a naliehavou. Nebol tu priestor na zaváhanie, na premýšľanie. Nebolo možné, aby jeden skončil a druhý nie. Boli dvojica. A obaja potrebovali presne to isté.

Prepletení v pevnom objatí, s nohami skríženými za chrbtom toho druhého, splynuli do jedného celku. Celé ich vnímanie sa zúžilo na tú malú, horúcu plochu pokožky, kde sa ich údy stretávali. Dva ťažké miešky narážali do ich hrádz v dokonalej harmónii. Dva pulzujúce žalude sa v pravidelnom rytme vzájomne treli v priestore uzdičiek, podporené pevnou, neúprosnou dlaňou, ktorá udávala tempo.

To, čo sa blížilo, bolo nevyhnutné. Nedalo sa tomu uniknúť. Michal aj Samo to vedeli, cítili to v každom napnutom svale, v každom prerývanom výdychu, v každej pulzujúcej vlne, ktorá sa hnala od slabín až k hrudníku.

A potom to prišlo.

Definitívne zášklby im prešli telom a s nimi prudká fontána rozkoše – biela explózia semena vystrelila z oboch tiel takmer v dokonalej synchronizácii. Samo zaklonil hlavu a Michal vyklenul chrbát v oblúku, keď ich zachvátila nekontrolovateľná extáza. Obaja kričali, bez zábran, surovo, divoko. Ich telá sa chveli vo vzájomnej odozve. Každá vlna vzrušenia sa prelievala z jedného do druhého, zosilňovala a vracala sa späť ako ozvena. Napäté svaly ich na seba doslova pritlačili, spojili ich do jedného pulzujúceho, odfukujúceho celku. V tomto kŕči vydržali neobyčajne dlho. Ani jeden sa nechcel pohnúť. Potrebovali ten moment vstrebať, prežiť ho až do posledného doznievajúceho chvenia. Samuel sa oprel dozadu o ruky a so zavretými očami opäť zaklonil hlavou. Michal sa naňho krátko zahľadel, ešte stále cítil kamarátov pulzujúci penis na tom svojom. V ústach mu ostala slaná chuť po stekajúcom pote, na perách jemný úsmev. Nechcel nič povedať – a možno práve to bolo najvýrečnejšie.

„Miško, toto som veľmi potreboval,“ po chvíli s pokojom v hlase prerušil celú situáciu Samo. „Myslím, že obaja sme to už veľmi potrebovali,“ zasmial sa Michal pri pohľade na ich polepené bruchá, hodnotiac množstvo dávok, ktoré z oboch vyšli.

Po sporadickom poutieraní sa obaja ešte vyvalili na zem a nechali sa chvíľu oddávať slnečným lúčom.

„Často tadiaľto jazdíš?“ opýtal sa Michal, akoby mimochodom.

Samo preglgol. „Často.“

„To je fajn,“ prikývol Michal a trochu sa naklonil nad Sama. „Tak, to sa ešte stretneme.“

Samo sa nesnažil ani odpovedať. Len sa doširoka vyškeril a s veľkou dávkou spokojnosti sa poležiačky povystieral a ponaťahoval všetky kĺby. Obaja tušili, že dnešný intenzívny zážitok sa stane základom pre ich ďalšie spoločné, nemenej zaujímavé, potešenia.