Zajko nezajko

Poznáte porekadlo: zariekaného chleba najväčší krajec? Tak toto je príbeh o tom, ako sa mi zas potvrdilo, že to platí. Tí, čo má poznajú vedia aký je môj názor na mladších mužov, tzv. zajkov. Nikdy som necítila nejakú potrebu mať niekoho takého. Proste mi vyhovovali muži v mojom veku. Plus mínus. Tak nejak to o sebe tvrdím. Viete, spoločenský tlak a tak. Napriek popisu v profile, napísal. Nedal sa odradiť. Skúšal, nie raz...ale zaujal. Ani sama neviem čím...možno hruďou chlapa a nie zajaca. Možno tým ako komunikoval. Venoval pozornosť mne a nielen môjmu telu. Vedeli sme sa baviť o kadečom, dráždiť si fantáziu a vybičovať zmysly a vzrušenie do závratných výšok. Súhlasila som so stretnutím, hovorím, zaujímavý človek. A napriek všetkému som mala pocit, že klasický nedorazí. Klasický myslím...sladké reči a potom ticho. A následne blbé výhovorky. Prekvapil, dokonca si zobral voľno v práci. Prišiel o viac ako hodinu skôr. Zaskočil, prekvapil a ja som znervóznela. Bože, ono sa to fakt deje. Som normálna? Taký rozdiel..čo ak sa mu nebudem páčiť. Čo ak mu prídem odporná. Čo ak...milión vecí a ovládla má neskutočná nervozita. To presne chcete. Fakt. Studené spotené ruky. Čo ak...a ešte ho zavolám k sebe do práce. Že bude väčší kľud ako niekde na verejnosti. Čo ak..zaklopal na dvere, ako keby ich chcel vyvaliť. Usmiala som sa a nervozita fuč. Nejak som vycítila, že je nervózny podobne ako ja. I keď z toho ako vstúpil do miestnosti...sa mi podlomili kolena. Pritiahol si ma a vlepil mi taký francúzak, že ešte teraz mi naskakujú zimomriavky. Neblbni, hovorím, hocikto môže prísť. Je mi to jedno, chcem ťa ochutnat. Môj rúž mal všade...po celej tvári samozrejme. Nikdy nezabudnem na ten jeho skúmavý pohľad. Tie jeho zeleno hnedé oči. Nedalo sa pred ním skryť. Mala som pocit ako pri rontgene. Že vidí až do mňa. Že presne vie, na čo myslím. Že stretnutie s kávou je len zásterka a že mám na neho neskutočnú chuť. Rozprávali sme, nenápadne aj napadne dotýkali. Dráždili, provokovali. Neskutočne popoludnie. Dráždili sme sa... pohľadmi, dotykmi, rečami. Vek nehral vôbec žiadnu rolu.
Zrazu padla a ja som mohla spraviť, na čo som mala chuť. Zamknúť dvere a nechať..nech sa deje čo sa má. Rozopla som podprsenku a potom...potom už nebolo na čo sa hrať. Vyzliekol si ma a sadol na stoličku. Premeral si ma od hlavy po päty. Neskutočne som sa hanbila...a ten jeho pohľad...ešte teraz mi vlhne pička, keď si ho predstavím. Otočila som sa mu zadkom, ten má rád a bez váhania sa doňho pustil. Najskôr jazykom a potom prstami...neskutočný pocit. Potom si ma vysadil na stôl a začal sa venovať pičke. Nielen prsty sikovne, ale aj jazyk. Už dlho sa mi nik tak nevenoval. Problém bolo držať svoje vzdychy na uzde...tesne pred koncom som ho stopla. Teraz som na rade ja, vyzliekla som ja jeho...nabehli mu nádherné zimomriavky od vzrušenia, stále ich cítim pod prstami. Od pier cez hruď som sa dostala až dole a vzala ho do úst. Pekne celého, naplo ma, ale pokračovala som. A tie jeho vzdychy...chutil úžasne..samé prekvapenia v ten deň. Zrazu som sa ocitla na štyroch...s pekne vyšpuleným zadkom a mokrou pičkou. Vrazil do mňa tri prsty a dráždil, hral sa, šukal...neprestával, našiel tempo, ktoré mi vyhovuje. V jednu dobu som mala plné dierky, obe naraz, pocit neskutočný, neopísateľný a pre mňa uff...neviem opísať. Zrazu sa začal hlásiť orgazmus, najskôr slabý, druhý bol s malou mláčkou...ale to čo prišlo nakoniec... výbuch, ohňostroj...potopa...po prvý krát s mužom a nie sama. Niečo nádherné, triasla som sa ako dávno nie. Fakt som bola rada, že som nedala na vek...no a keďže viem čo sa patri...posadila som ho na stoličku a povenovala sa jemu. Jazykom, perami, rukou...jeho vzdychy boli neskutočné, nedokázal ostať ticho...a ten výstrek...prsia, brucho, dokonca som v semene aj kľačala...úžasný zážitok. Skvelé zakončenie nudného dňa. Ostáva len poďakovať za zážitok...a snáď niekedy, vesmír dovolí :) môcť sa spraviť naraz spolu...