Známosť na jednu noc

V bare bolo dusno. Pach potu, preliateho alkoholu a neukojenej túžby visel vo vzduchu ako závoj pred búrkou. Ona kráčala cez miestnosť s bokmi ako metronóm, zrakom skenovala telá ako poľovník korisť. Vlasy mala stiahnuté, krk vystavený, šaty čierne ako výčitka – a pod nimi vôňa, ktorá už presiakla nohavičky.

Zbadala ho okamžite. Sedel bokom, ruky rozložené, výraz hraného pokoja. Bol z tých, čo si myslia, že vedia. Netušil, že už je jej. Ani to, že sa z tohto večera vráti s iným výrazom v očiach.

Pristúpila bez zbytočných hier. Naklonila sa, pery mu položila k uchu a šepla:

„Za pätnásť minút budeš mať moju kundu na jazyku. Nehovor nič. Len kývni.“

Oči sa mu rozšírili. Prehltol. Prikývol. A tým sa to celé začalo.

Zaplatila zaňho. Zodvihla pohľad, ťahala ho von za kravatu, akoby ťahala psa z vody. V taxíku vládlo napätie, aké sa nedá predstierať. Jej ruka kĺzala po jeho stehne – nie dotyk, ale hrozba dotyku. Pomalé krúživé pohyby, nevyrovnané dýchanie. Skúšal niečo povedať – stisla mu stehno tak silno, až mu vyrazil vzduch z pľúc.

„Drž hubu. Odteraz nie si človek. Si nástroj. A budeš slúžiť.“

Zavrela dvere v hotelovej izbe, otočila sa a jedným ťahom mu stiahla sako. Kravatu rozviazala pomaly, prešla mu ňou cez krk ako slučkou. Položila mu dlaň na hruď a zatlačila. Spadol na kolená, oči v úrovni jej lona.

„Zabudni na meno. Zabudni, že si niečo iné než moja rohožka.“

Pomaly si vyzula opätky. Sadla si na kraj postele a ukázala na uterák položený pred ňou.

„Na štyri. Jazyk von. Hneď.“

Poslúchol. Kolená mu zapraskali o tvrdú podlahu. Kým sa uložil, ona si zdvihla šaty. Pička bola holá, mokrá, klitoris tvrdý a pulzujúci. Bez varovania si sadla na jeho tvár – nie ako milenka, ale ako bohyňa, čo sa rozhodla urobiť z jeho nosa svoju opierku.

„Dýchaj. Ale len cez moju kundu.“

Začal lízať. Snažil sa. Ona sa vrtela, stehná mu zovrela hlavu, prstami mu držala čelo. Mlaskalo to. Sliny, šťava, lapavý dych. Nos mal vtlačený medzi pysky, jazyk sa mu topil v nej, pery nasávali jej vlhkosť ako napájadlo.

„Rýchlejšie. Celý jazyk. Špičkou mi obkresli klitoris. Áno. Tak. Olíž mi tú piču, ty poslušný zmrd.“

Facka. Ďalšia. Jemná, no výstražná. Vzdychla, ale neľútostne.

„Dusíš sa? Výborne. Takto to má byť. Kým sa mi netrasú stehná, neprestaň.“

Keď sa jej zadok zatriasol a krátky slastný výkrik rozrezal ticho izby, konečne sa odtiahla. Jeho tvár bola mokrá – od nej. Dýchal ťažko, ale neodvážil sa pohnúť.

„Stále si len hračka,“ povedala, kým si sadala vedľa. „Ani nevieš, čo ťa čaká.“

Rozopla mu nohavice. Penis vyskočil, tvrdý, pulzujúci.

Zasmiala sa.
„S týmto sa chceš robiť macher? Tvoj vták patrí mne. Odteraz.“

Bez ďalšieho slova si naň sadla. Prudko, hlboko. Vnikol do nej celý – až zasyčal. Jej pička ho objímala ako teplý zverák. Zatínala ho v sebe, jazdila po ňom tvrdými pohybmi, každý dopad jej zadku čľapkal s obscénnou silou.

„Ani sa nehni. Ani slovo. Ty si posteľ. Ja šukám. Ty držíš.“

Zovrela mu zápästia, zapichla nechty do jeho hrude, pozerala mu do očí.

„Ešte sa neodvažuj spraviť. Ani na to nemysli. Ak to spravíš bez povolenia, vyžeriem ti semeno z bruška a natlačím ti ho do krku.“

Jazda sa zmenila na trest. Surová, tvrdá, bez prestávky. Mlaskanie, pot, jej vlasy mu bičovali hruď. Cítil, že sa blíži – a ona to cítila tiež. Zoskočila.

Chytila jeho kokot, fackla ho ním o svoju tvár, ktorá sa začala červenať.

„Pozri sa na seba. Trčíš, slintáš. Ty špinavý úbožiak.

Sadla si mu na tvár. Tentoraz chrbtom k nemu. Zadok mu padol na nos, pysk na ústa. Ale to nestačilo.

„Jazyk hlboko. Medzi polky. Olíž mi zadok. Dočista. Ako dezert po večeri.“

Oči mu slzili, no jazyk sa poslušne vrtel. Keď bola spokojná, zliezla z neho, opäť si kľakla, schmatla jeho vtáka a jedným ťahom ho vopchala do úst. Hlboko. A potom znova von.

„Ochutnaj sa,“ povedala, olízla si žaluď, a strčila mu prsty do úst.

„Cmúľaj. Ako piču. Si v tom dobrý.“

Rukou mu honila. Rýchlo. Bez milosti. Ukázala mu dlaň. Pripravená.

„Sem. Až povieš, že si moja hračka.“

„Som tvoja špinavá hračka.“

„Hlasnejšie!“

„Som tvoje kurvičkovská hračka!“

Výstrek. Biela sprcha. Dopadalo jej to do ruky, na prsty, stekalo medzi zápästie a lakeť. Očuchala si to, prešla si šťavou po jazyku a usmiala sa.

„Otvor ústa.“

Naliala mu to. Pomalým gestom, všetko. Každú kvapku.

„Takto si ťa budem pamätať. Ako úbožiaka, čo žerie vlastné semeno, keď mu to pani prikáže.“