Je zvláštne byť tu.
V rezorte, kde sa piesok lepí na spotené lýtka a slnko ti spaľuje krk.
A ešte zvláštnejšie je, že som sem prišiel s ňou.
V tenkých šatách, čo jej veje okolo stehien, keď sa oprie o zábradlie.
Vidím, ako jej pod látkou tvrdnú bradavky. More ju chladí a ja ju horúčavou v očiach obliekam aj vyzliekam.
⸻
Zíde na pláž. Sadne si na ležadlo, nohy trochu od seba.
Na chvíľu si zahryzne do pery. Ten pohyb, ktorý robí, keď vie, že sa pozerám.
Tvárim sa pokojne, ale v hrudi mi pulzuje netrpezlivosť.
Predstavujem si, ako jej chytím bradu, ako jej poviem:
„Nechcem počuť ani slovo.“
⸻
Večer.
V bungalove. Svetlo sa odráža od jej spotenej kože.
Kútikom oka vidím, ako sa na mňa krátko pozrie – čaká.
Pristúpim k nej.
Chytím ju za šiju, pevne, až jej hlava trochu cúvne.
Tvárim sa chladno, ale v bruchu mi horí.
„Otoč sa.“
Poslúchne. Vlasy jej skĺznu na plecia, ruky oprie o stenu. Zadok mi vypne oproti.
Prejdem dlaňou po jej chrbte, až sa zachveje.
⸻
Držím ju za boky. Telo sa jej trasie, cítim to pod rukami.
Nakloním sa k jej uchu:
„Chceš to?“
Krátke, ostré prikývnutie.
„Tak pros.“
Hlas sa mi zlomí takmer do šepotu.
Počujem, ako jej dych zrýchli.
„Prosím…“
Zachytím ju za vlasy.
„Nahlas.“
„Prosím. Vezmi si ma.“
⸻
Stiahnem jej nohavičky. Padnú na zem, ako keby sa ich chcela zbaviť ešte skôr než ja.
Prsty jej vniknú medzi stehná, mokrá ako večerný vzduch.
Zasyčím medzi zubami.
Vniknem do nej prstami, prudko. Chrbtom sa mi oprie o hruď.
Držím ju pevne, až jej nechty zaškrípu o stenu.
⸻
Otočím ju späť k sebe.
Chytím ju za sánku, palcom jej nadvihnem bradu.
Tvárim sa chladne, ale v očiach musím mať túžbu.
„Na kolená.“
Nezaváha. Klesne.
⸻
Rozopne mi nohavice, zhlboka sa nadýchne.
Vezme ho do úst.
Hlavu jej držím v dlaniach, nie drsne, ale pevne – ukazujem smer.
Pozriem dolu, stretne môj pohľad.
Ten okamih, keď mi ho zovrie perami, je ostrý ako nôž.
Pomaly, do hĺbky. Slina jej steká na bradu, cíti sa mi to lepšie, než by som si priznal.
„Dobré dievča…“
Vyjde mi z hrdla tichý šepot.
Vidím, ako ju to vzruší. Zatrasie sa jej stehno.
⸻
Zdvihnem ju za vlasy.
„Otoč sa.“
Poslúchne. Ruky na stôl.
Chytím ju za boky, vniknem do nej tvrdým pohybom.
Vzduch z nej vyrazí.
Zatnem zuby.
„Drž.“
Drží.
⸻
Rytmus je surový, krátke prírazy.
More šumí za oknom, ale ja počujem len jej dych.
Cítim, ako sa mi sťahuje brucho.
Ešte párkrát prirazím, až jej nohy trochu povolia.
⸻
Tvrdosť sa mení na mäkkosť.
Chytím ju za krk, pritiahnem späť. Pobozkám ju do vlasov, potom na šiju.
Dlaňou jej prechádzam po chrbte, upokojujem si tep.
„Si moja.“
Ticho prikývne.
⸻
Opiera sa o stôl, vlasy prilepené k šiji.
Obaja dýchame. Horúci vzduch sa zmieša s vôňou potu a mora.
Za oknom sa dvíha vietor.
⸻
A ja sa v duchu usmejem.
Lebo viem, že zajtra – na tom istom stole, s pieskom v záhyboch kože – to bude znovu.
A možno ešte tvrdšie.
Pretože inak by to nedávalo zmysel.
Similar stories
-
There are nights when the noise of the world simply fades away, and everything narrows down to a few inches of distance. Saturday morning had been nothing but a prelude: a chance encounter, a glance…
1 month ago 0 55 0 -
Marcus found the envelope tucked beneath his windshield wiper on a Tuesday evening. No stamp, no return address — just his name written in elegant cursive across cream-colored paper. Inside, a single…
4 months ago 1 100 3 -
A night I'd never forget. When I first walked into the huge party hall, I was blinded by the lights, different hues of blues and purples shone over everything. As I started to walk around I saw…
4 months ago 0 518 16 -
It’s crazy how one wall can feel so thin. He lives right next door. Not above me. Not somewhere down the hallway. Right there. One wall away from my bed. Sometimes I catch myself lying completely…
5 months ago 1 173 10