Túra s 18tkou

Slnečný deň. Dlhý výšľap, batohy ťažké, no výhľad stál za to. Stáli spolu na hrebeni, len dvaja – ona a on. Ľahko zadýchaní, spotení, tváre im jemne ohrieval horský vietor.

Sadla si do trávy, vyzula si topánky, natiahla nohy a zaklonila hlavu.

„Takto si predstavujem dospelosť,“ povedala s úsmevom. Osemnásť mala len pár dní.

Jeho pohľad jej skĺzol na stehná – nahriate slnkom, len v krátkych športových šortkách.
Všimla si to. Nepovedala nič. Len sa k nemu natiahla a oprela mu hlavu o plece. Ticho.
Príroda. Ticho. A medzi nimi napätie, ktoré sa už pár dní zbieralo.

Otočila sa k nemu, sadla si mu do lona.
„Chceš ma?“ spýtala sa ticho, bez hanby.

Namiesto odpovede ju pobozkal. Prvýkrát. Držal ju za boky, jej pery boli horúce, dych rýchly. Jej ruky mu vliezli pod tričko, jeho prsty jej rozopli podprsenku pod športovým topom.

Obaja boli horúci, spotení, rozochvení. Tam hore, ďaleko od ľudí, jej stiahol šortky, ona mu pomohla s nohavicami.

Keď do nej pomaly vošiel, obaja stíchli. Prvýkrát tam, na mäkkej tráve, v tieni stromu, uprostred prírody. Pomaly, hlboko, s každým pohybom sa jej telo zachvelo, stisla mu ramená, zaryla nechty do kože.

Rozbúchané srdcia, rýchle prírazy, výkrik, ktorý pohltil vietor.

Keď skončili, ľahli si vedľa seba. Obloha bola modrá, ticho ešte modrejšie.
Usmiala sa, utrela si spotené čelo.

„To bola najlepšia túra v mojom živote.“