VERONIKA -4, Nebezpečné priblíženie

I.
Štvrtok sa začal inač. Veronika sa zobudila s pocitom očakávania, ktorý ju sprevádzal celý deň. Pri práci v záhradke si všímala každý detail – ako slnko hreje jej pokožku, ako sa pot zhlukuje na jej čele, ako sa jej tričko lepí k chrbtu. Cítila sa živšia, ženskejšia.

Popoludní si išla kúpiť novú bielizeň. V obchode si vybrala čierne body s hlbokými výstrihmi na bokoch – bavlnené s čipkou, tenké ako dych. Keď si ich vyskúšala v kabínke, uvedomila si, že ich nekupuje pre Jaroslava. Kupuje ich pre Miloša.

V Dolce víta sa snažila zahnať nervozitu kávou a zákuskom, ale nič nepomáhalo. Myšlienkami bola už večer, u Miloša, cítila jeho pohľad na svojom tele.

II.
Večer prišla oblečená v úzkych džínsoch a voľnom tričku – zdanlivo nevinne, ale pod tričkom nemala podprsenku a vedela, že to je vidieť. Miloš si to všimol okamžite, keď otvoril dvere.

Tentokrát si sadol bližšie k nej, ich koľená sa dotýkali. Hudba hrala tichšie, intímnejšie. Svetlo bolo ešte tlmenejšie ako predtým.

"Celý deň som na vás myslel," povedal na rovinu.

"Aj ja na vás," priznala. V jeho prítomnosti sa cítila ako iná žena – žena, ktorá si môže dovoliť byť úprimná.

"Nie je to zlé?" spýtala sa, hoci odpoveď už poznala.

III.
"Prečo by to malo byť zlé?" povedal Miloš a položil ruku na jej koleno. "Vaše manželstvo už dávno nie je manželstvo. Je to len spolubývanie dvoch cudzích ľudí."

Jeho ruka bola teplá, silná. Cítila teplo jeho dlane cez materiál nohavíc. Pomaly, veľmi pomaly začal pohybovať prstami, hladil ju jemne po stehne.

"Vy ste žena, ktorá si zaslúži byť milovaná," pokračoval. "Zaslúžite si muža, ktorý vás bude každý deň znovu objavovať, ktorý si bude všímať každú zmenu na vašej tvári, každé pohnutie vášho tela."

Jeho slová ju zasiahli presnejšie ako akýkoľvek dotyk. Bradavky sa jej napli pod tričkom, dych sa jej zrýchlil. Cítila, ako sa jej telo začína prebúdzať k pocitom, ktoré mesiace potláčala.

"Miloš..." zašepkala.

"Viem," povedal a jeho ruka putovala vyššie po jej stehne. "Viem, že to cítite tiež. Toto napätie medzi nami. Túžbu."

Naklonil sa k nej a jemne ju pobozkal na líce. Bolo to nevinné, ale plné sľubu. Veronika zatvorila oči a nechala sa unášať tým okamihom.

"Zajtra," zašepkal jej do ucha, jeho dych ju šteklil za uchom, "zajtra vás chcem milovať tak, ako si zaslúžite. Úplne. Bez zábran."

Veronika len prikývla. Vedela, že prestupuje hranicu, z ktorej niet návratu.