Záber na túto chvíľu

Hotelová izba bola tichá a jedinečné svetlo západu slnka prenikalo cez francúzske okná, ktoré vyzerali ako rámy pre ten najúžasnejší obraz. Vzduch bol naplnený očakávaním, ale aj napätím. Všetko bolo pripravené na fotenie.
Stál som pri okne, prsty sa mi neustále pohybovali po okraji objektívu. Moje oči sledovali ženu, ktorá stála pred mnou, no nebola ešte pripravená.
Prišla, lebo sa jej páčila moja schopnosť zachytiť pravú esenciu ženy, aspoň tak mi povedala a mne to v danom momente polichotilo. Žiadne obyčajné snímky, ale také, ktoré hovorili príbeh.
Pomaly sa odhaľovala do spodného prádla. Jej pohyby boli ladné, elegantné, ale za jej pohľadom sa skrývalo niečo viac. Niečo, čo ma okamžite vtiahlo do hry – zvedavosť, ktorú som tak veľmi potreboval.
„Si pripravená?“ spýtal som sa, môj hlas bol tichý, ale s podtónom, ktorý v sebe skrýval náznak niečoho upokojujúceho.
„Áno,“ odpovedala, ale jej hlas bol jemný, trochu nervózny. Bola to kombinácia vzrušenia a neistoty. Bolo to viac než len fotenie; obaja sme to cítili. Chémia medzi nami bola nepopierateľná, ako magnet, ktorý obaľoval celú miestnosť.
S tajomným úsmevom som jej naznačil, aby sa otočila. Zastabilizoval som fotoaparát a začal fotiť. Objektív sa skĺzol po jej tele, zachytil každý detail, každý pohyb, každú zmenu výrazu. Nevedela, či je to len svetlom v miestnosti alebo niečo oveľa silnejšie, čo sa medzi nami vytváralo. Každý jej pohyb sa stretol s mojim pohľadom, mojimi očami, ktoré ju videli ako niečo viac než len modelku.
„Skvelé, pokračuj,“ povedal som, keď jej pohľad uhol na podlahu. Môj hlas bol tichý, ale intenzívny, zrazu to vyzeralo ako pozvanie k niečomu viac. V jej očiach sa zrazu objavil kúsok tej divokej vášne, ktorú sme obaja cítili.
„Dobre,“ odpovedala, teraz už istejšie. V jej pohyboch bol náznak odvahy. Stála predo mnou úplne odhalená, ale vnútorne silná. Stále to bolo len fotenie. Ale obaja sme vedeli, že sa deje niečo viac.
S každým ďalším záberom som cítil, že moje prsty sa začínajú chvieť. Nie kvôli technike, nie kvôli dokonalosti obrázkov. To spojenie, ktoré sa zhmotnilo medzi nami a čím dlhšie som sa na ňu pozeral, tým viac sa moje zmysly prebúdzali – nešlo už len o profesionálne fotenie.
Pohľad na jej nahé telo bol taký intímny, že to pripomínalo skôr výzvu. Jej zmyselný pohľad mi dával pocit, že mi odhaľuje niečo viac, než len svoje telo. Bola to jej duša, jej vnútorný svet, ktorý fotky nikdy nezachytia.
Naklonil som sa bližšie, jej parfum ma okamžite obklopil. Vzduch medzi nami bol nabitý napätím.
„Myslím, že to stačí,“ povedal som zrazu zmätený z vlastného hlasu. Dych sa mi zrýchlil.
Otočila sa a pomaly kráčala ku mne. Jej krok bol neisto odvážny, jej oči sa stretli s mojimi. „Všetko je v poriadku,“ povedala jemne, „ale čo ďalej?“
Usmial som sa, zrazu som úplne prestal myslieť na fotoaparát. „A čo chceš ty?“ opýtal som sa. „Pretože to, čo sa práve medzi nami deje, je viac než len pár fotiek.“
A v tej chvíli sme obaja vedeli. Záblesk vzrušenia v jej očiach bol odpoveďou. Táto izba, tento moment, už nikdy nebudú len o fotkách. A to, čo začalo ako rutinné fotenie, sa mohlo zmeniť na niečo omnoho silnejšie. Čo presne, sme ešte nevedeli, ale obaja sme si boli istí, že sa nebudeme brániť tomu, kam nás to zavedie.

…pokračovanie v mojich albumoch a videách. (Pridávam postupne podľa chuti.) 😉