V izbe sa rozlievalo teplo sviečok a tieň ich tiel sa hýbal po stenách, akoby tancoval spolu s nimi. Keď k nej pristúpil, už nehovoril.
V jeho pohľade bolo všetko — túžba, rozhodnosť, hlad po každom kúsku jej tela.
Chytil ju za bok, pevne, až jej uniklo tiché, prekvapené „ah…“.
Nepustil ju.
Naopak — pritiahol si ju ešte bližšie.
Jeho pery sa prisali k jej krku s intenzitou, ktorá jej prebehla chrbtom ako iskra. Saténová košieľka bola zrazu zbytočná prekážka — jemne ju odhrnul, nechal ju zošmyknúť z jej ramien a sledoval, ako dopadne na podlahu. Jeho prsty skúmali jej nahú pokožku, horúcu a napätú, akoby celé telo čakalo len na to, kedy sa jej dotkne.
„Vieš, že ťa takto chcem,“ zašepkal s hlasom, z ktorého sa jej podlomili kolená.
Pritlačil ju o stromček len natoľko, aby cítila jeho telo na svojom — pevné, rozhodné, netrpezlivé.
Bozkával ju hlboko, nenásytne, jeho ruky si brali všetko, kam sa dostali… jej boky, jej chrbát, jej stehná. Keď ju zdvihol, ruky mu obkrútila okolo krku a jej dych sa miešal s jeho.
Položil ju na mäkkú deku pred stromčekom a sadol si k nej tak blízko, že sa mu vianočné svetlá odrážali v očiach. Pohľad, ktorým sa na ňu díval, bol sám o sebe dotykom.
Láskanie.
Sľub.
Jeho prsty sa pomaly posúvali po vnútornej strane jej stehna — niekam, kde jej pulz zrýchlil a dych sa zmenil na horúce, prerývané nádychy. Zastavil sa presne tam, kde už nedokázala myslieť na nič iné, a ona prudko privrela oči.
„Prosím…,“ uniklo jej, vôbec nie potichu.
Usmial sa tým sebavedomým, hravým pohľadom, ktorý ju privádzal do šialenstva.
„Takto?“ zašepkal, keď sa naklonil k jej uchu. Jeho dych jej prebehol po pokožke ako vlna.
Potom sa všetko zmenilo na teplo, dotyky, šepoty a vzdychy, ktoré vypĺňali izbu — a už ani jeden z nich neznel nevinné vianočne.
Svetlá na stromčeku sa jemne trblietali, keď ich telá splynuli v rytme, ktorý nepotreboval slová.
A vonku snežilo ďalej…
ale v izbe bolo horúco tak, ako to dokážu len sviatky, ktoré sa neoslavujú pri stole.
Similar stories
-
There are nights when the noise of the world simply fades away, and everything narrows down to a few inches of distance. Saturday morning had been nothing but a prelude: a chance encounter, a glance…
1 month ago 0 57 0 -
It’s crazy how one wall can feel so thin. He lives right next door. Not above me. Not somewhere down the hallway. Right there. One wall away from my bed. Sometimes I catch myself lying completely…
5 months ago 1 173 10