Prvá návšteva subinky

S Ninou sme sa spoznali na Amatéroch.

Nebolo to romantické zoznámenie, ale bolo o to viac priame, úprimné a bez akejkoľvek masky.
Napísal som jej správu bez zbytočných okolkov:

Som dominantný muž a hľadám submisívnu, odvážnu ženu, ktorá vie, čo ju láka, a nebojí sa to priznať.

Odpoveď prišla rýchlejšie, než som čakal.
Napísala, že ju vždy priťahovalo byť v submisívnej úlohe, pripútaná a úplne odovzdaná chúťkam dominantného muža. Že predstava odovzdania kontroly ju neuveriteľne vzrušuje a že by rada poslúchala príkazy a že by aj rada vyskúšala aké je to dostávať aj nejaké tresty.
Nasledovali dlhé dni extrémne vzrušujúcich správ.
Nie povrchných, ale aj o našich životoch, čo nám pomohlo si začať dôverovať a spoznávať jeden druhého.
Rozoberali sme nie len jej hranice, ale aj naše najtajnejšie fantázie. To, čo je pre nás neprijateľné,( toho veľa nebolo) a to, čo nás oboch vzrušuje a na tom sme sa na 99% zhodli.
Písali sme si o dôvere a otom, že dominancia bez rešpektu je len prázdna póza.
O tom, že submisivita nie je slabosť, ale vedomé rozhodnutie.

Napätie rástlo pomaly každou správou.
Nebolo to o rýchlom stretnutí.
Bolo to o budovaní priestoru.

Keď sme sa konečne dohodli na osobnom stretnutí, obaja sme vedeli, že to nebude obyčajná káva.

Prišla piatok poobede a boli sme dohodnutý, že u mňa aj prespí lebo je z iného mesta.
V dome hrala príjemná hudba a v miestnosti už horel krb. Drevo rytmicky praskalo a tlmené svetlo podčiarkovalo celú atmosféru. Na stole bolo pripravené biele víno a čakalo kým si konečne pripijeme.

Keď vošla, cítil som z nej nervozitu zmiešanú s očakávaním.
Nie strach, ale napätie, ako keď sa príroda pripravuje na búrku.

Sadli sme si vedľa seba a najprv sme sa rozprávali o úplne obyčajných veciach, veľa sme sa smiali a dotýkali sa pohľadom.
Flirtovanie medzi nami bolo prirodzené, ale bolo poriadne nabité našou túžbou.

Každé ticho medzi vetami bolo hustejšie.
Každý pohľad o sekundu dlhší, než je „normálne“.

Vedel som, že je vzrušená, nielen podľa reči tela, ale podľa energie, ktorú vysielala.
A vedela, že to viem.
Keďže som jej túto aj ďalšie časti tejto poviedky posielal ešte pred jej príchodom,
bolo to ako premiéra skutočného príbehu, ktorého scénar si mala dopredu naštudovať a za každú chybu som pre ňu mal prichystaný trest, takže musela byť v strehu, čo sa kedy udeje aby vedela správne reagovať.
Chcel som aby sa úplne uvoľnila a tak som priniesol na prípitok pohárik Martellu x.o, nech konečne opadne aj jej posledná nervozita a po jeho dopití som jej podal do rúk análny kolík na ovládanie, nech si ho ide zaviesť do jej ružovej nadržanej riťky.
Nina zobrala kolík a odišla bez mihnutia oka na toaletu, presne podľa môjho scenáru. Ja som bol nielen režisér, scénarista, ale s radosťou aj herec.
Zatiaľ, čo si Nina na toalete dávala kolík do riťky, ja som išiel hore do Darkroomu zapnúť vopred pripravenú hudbu, zapáliť červené svetlo a pustiť vonné tyčinky.
Keď som sa vrátil späť ku krbu, Nina už už sedela a z potmehutskym úsmevom si usrkávala z vina.
Hltala ma pohľadom plným očakávania, kedy sa dej bude odohrávať podľa daných pravidiel môjho scenára.
Nina vedela, že keď kolík v jej zadku začne vibrovať, jej úlohou bude dať mi dole nohavice a začať ma bez slova fajčiť až pokiaľ neprestane kolík vibrovať a to sa bude opakovať až pokiaľ ju nezoberiem hore do našej pripravenej herne.
Tešil som sa ako dobre som to celé vymyslel a podľa jej reakcii na príbeh, som vedel, že aj ona sa veľmi teší na všetky úlohy. Vedľa seba som mal nenápadne prichystaný ovládač a zrovna keď si opíjala znova z pohára, zapol som ovládačom vibrovanie. Kolík začal vibrovať a Nina bez slova položila pohár a z úsmevom na tvári si kľakla ku mojim nohám a jej ruky začali rozopínať zips na mojich nohaviciach.
Bolo vidieť, že sa teší kedy už konečne ochutná môj penis a bude sa sním môcť pomaznať. Nina tiež vedela, vždy keď vibrovanie na kolíku zmení rytmus aj ona musí zmeniť spôsob ako ma fajčí, či už zmenou rýchlosti, hĺbky alebo techniky fajčenia a pri každom neuposluchnutí, jej len sucho oznámim aký trest ju bude čakať keď pôjdeme hore.
,,Vzrušúca hra, čo ty na to Nina? .)
Nina zobrala môj žaluď medzi svoje vlhké pery a jazykom ma pekne dráždila ako sa jej páčilo, až kým v dierke nezacítila zmenu vo vibraciach. Mala voľnú ruku v tom čo nasledovalo, pravidla sa týkali len zmien techniky, ale neurčovali konkrétne techniky ani rýchlosť fajčenia.
Párkrát som prepol typ vibrácii a vychutnával jej šikovnú pusinku.
Keď som už bol blízko orgazmu, vypol som vibrovanie a pritiahol si Ninu bližšie k sebe aby som ju vášnivo pobozkal za odmenu za jej snahu. Naše jazyky sa divoko prepletali v rytme našej vášne a ja som rukou zašiel k jej premočenej pičky.
Konečne som aj ja chcel ochutnať ako chutí.
Zašiel som rovno dvoma prstami dnu a nabral jej šťavičku. Jeden prst som si olízol ja a druhý som nechal pre ňu. Ťažko dýchala a ja som vedel, že už je pripravená.
Dopil som svoj pohár vína a naznačil aj Nine nech odpije ten svoj,
a pozrel som sa jej priamo do očí.

„Je čas,“ povedal som pokojne.
Nie rozkazom.
Istotou.

Nepýtala sa na podrobnosti.
Vedela, že scenár pokračuje.

Povedal som jej, nech sa ide potichu pripraviť do darkroomu.
Nech sa vyzlečie len do spodného prádla a poslušne čaká kým prídem.
Nina si asi neuvedomila od vzrušenia všetky moje slová a len z nej vyhŕklo
,,Ako sa tam dostanem?
Len som sucho som odvetil..
,,20 rán bičíkom po holom zadku”
On ona len
,,Nieee, to ma nenapadlo, že to už odteraz platí..”
,,A k tomu 10 rán naslinenou rukou po vystrčenej holej pičke)”

Teraz už pochopila a išla hore nájsť tú správnu miestnosť..)
Mal som z toho veľkú radosť lebo doteraz sa mi ju nepodarilo na ničom nachytať.

Keď odišla po schodoch, počul som jej pomalé, ale rozhodné kroky, na vŕzgajúcim schodisku.
Nebola tlačená.
Išla tam, pretože chcela.

O pár minút som vyšiel za ňou.

Miestnosť hore bola ponorená do červeného svetla.
Stála pod drevenými trámami. Ruky pozdĺž tela. Dých zrýchlený a zrak uprený na mňa

V tej chvíli už nešlo o sex.
Išlo o túžbu, strach z nepoznaného a extrémnu nadržanosť zároveň.

O moment, keď sa človek dobrovoľne vzdá kontroly a vstúpi do neznámeho priestoru – vedený niekým, komu sa rozhodol dôverovať.

Prešiel som okolo nej pomaly. Nehovoril som hneď.
Ticho je v takých chvíľach silnejšie než akékoľvek slová.

„Ak chceš prestať, stačí povedať STOP,“ povedal som hlbokým hlasom pokojne.

Prikývla.

Ten prikyv nebol slabosťou.
Bol silou.

Darkroom nebola miestnosťou temnoty, ale miestnosťou jej hraníc.

A to, čo sa tam začalo, nebolo o rekvizitách ani hrách.
Bolo to o dvoch ľuďoch, ktorí sa rozhodli skúmať dynamiku moci, dôvery a túžby vedome – bez klamstva, manipulácie a pretvárky.

Napätie, ktoré viselo vo vzduchu sa nedalo pomenovať.

Horná miestnosť bola iná než zvyšok domu.

Tichšia. Ťažšia. Akoby drevo v trámoch absorbovalo roky dychov, rozhodnutí a tajomstiev.

Nebola to náhoda.
Nebola to len zvedavosť, ale voľba sa ponoriť do svojich neprebádaných snov a túžob a premeniť ich v skutočnosť.

V miestnosti boli na stolíku nachystané všetky rekvizity-od bičíkov a svoriek až po množstvo vibrujúcich pomôcok a než som prišiel hore, nechal som jej dostatok času aby si ich všetky poobzerala.
Tlmené svetlo, tieň a napätie vytvárali atmosféru podfarbenú zámerne vybranou hudbou.

„Dôveruješ mi?“ spýtal si sa pokojne.

Neodpovedala hneď.
Múdro prikývla, už vedela, že ak by vydala čo i len hlások, pribudne ďalší trest.
Postavil som za jej za chrbát a vychutnával si ten pocit nadvlády.
Rukou som ju z poza chrbta chytil pod krk a pošepkal jej do ucha
“Teraz musíme neposlušné dievčatko potrestať - tešíš sa na to?”
Len prikývla..
Chytil som jej ruky a pripevnil hore, každú o jeden trám.
Povedal jej nech si rozkročí nohy a to iste urobil aj s jej nohami.

Nerobila to pod tlakom alebo zo strachu,
ale z vlastného rozhodnutia.

Zo stola som zobral masku na oči a v tom momente sa tma pre ňu stala absolútnou.
Zrazu neexistovali detaily. Len zvuk jej vlastného dychu.
A môj krok na podlahe.

Strata zraku urobila niečo zvláštne.
Zosilnila všetko ostatné.

Každé zaškrípanie dreva.
Každý nádych.
Každá sekunda ticha medzi slovami.

Nebolo to o bolesti ani o pomôckach.
Bolo to o kontrole – a o jej vedomom odovzdaní.

Pripútanie nebolo fyzickým obmedzením.
Bolo symbolom.

Ona – ktorá v bežnom živote všetko riadi, plánuje a rozhoduje.
Ja– ten, ktorý ju teraz vedie cez neznáme vrstvy jej vlastnej psychiky.

„Ak budeš chcieť prestať, stačí jedno slovo,STOP“ povedal som

Tá veta bola dôležitejšia než všetko ostatné.

Ticho sa natiahlo.

V tej miestnosti sa nedialo nič, čo by sa dalo jednoducho opísať.
A zároveň sa dialo všetko.

Strach sa miešal s očakávaním.
Napätie s dôverou.
Neistota s túžbou.

Keď človek stratí kontrolu nad zmyslami, začne vnímať pravdu o sebe.
Kto je bez pozície a bez masky..
Zobral som si na rozohriatie kožený bičík a padla prvá ,,skúšobná rana”
Vydržala po tichu..
Potom bez prestávky 2,3,4,5 a po každom švihnutí som jemne pohladkal je zadoček.
Po 20 rane som pustil vibrácie v jej análnom kolíku, ale tesne predtým som jej potichu do ucha zašepkal

“pššššššt” a vtedy dostala z predu prvú ranu po pičke mojou naslinenou rukou. Nešetril som ju lebo som videl, že je tak nadržaná, že jej šťava z pičky steká po jej stehnách.
2 rana
3 rana
POKRAČOVANIE NA BUDÚCE)