Bol piatok večer, tesne po deviatej. Mobil zavibroval – správa od „Manžela“. Krátky text, žiadne zbytočnosti:
„21:30, parkovisko za Tescom na okraji mesta. Čierne Audi A6, tmavé zadné sklá. Nastúpiš dozadu. Žiadne fotky, žiadne mená. Prídeš?“
Odpísal som: Áno.
Auto už čakalo – čierne, lesklé, Zadné okno sa stiahlo o pár centimetrov. Ženský hlas, tichý a pevný: „Nastup.“
Vošiel som. Vonku chlad, vo vnútri teplo a ťažká vôňa jej parfému – sladká, korenistá. Sedela na pravej strane zadného sedadla. Čierne pančuchy s lemom, krátka tmavá sukňa vyhrnutá vysoko na stehnách. Top s hlbokým výstrihom, plné prsia sa pri každom nádychu zdvihli. Tmavé vlasy jej padali cez rameno, pery červené, oči výrazne podčiarknuté. 35 rokov, ale v tom pohľade bola istota ženy, ktorá vie presne, čo chce.
Vodič sa neotočil. Len krátko kývol hlavou do spätného zrkadla – muž okolo 40, upravená brada, okuliare bez obruby. „Jazdíme,“ povedal potichu a zaradil.
Vyrazili sme po okreske. Svetlá lámp prebiehali po jej tvári ako blikajúce tiene. Položila mi ruku na stehno, pomaly posúvala vyššie. Zdvihol som jej sukňu – pod ňou nič. Koža horúca, už vlhká. Prstami som jej prešiel po stehne, počul som, ako sa jej zadrhol dych.
„Silnejšie,“ zašepkala.
Otočila sa na kolená, oprela dlane o operadlo predného sedadla. Sukňa jej spadla na pás, zadok sa vysunul oproti mne. Rozopol som si nohavice, pritisol sa k nej. Vklznutie bolo hlboké, plynulé. Vydýchla dlho a nahlas – úmyselne.
„Ááá… tvrdo…“ povedala, takmer rozkazovačne.
Auto sa nakláňalo v zákrutách, ja som sa do nej vtláčal v rytme jazdy. Každý pohyb bol hlasnejší – jej vzdychy, mokrý zvuk, moje dýchanie. On šoféroval mlčky, ale v zrkadle som videl, ako sa mu pohľad občas zastaví. Nehovoril nič. Len raz, veľmi potichu: „Pokračuj.“
Otočil som ju na chrbát. Nohy hore, na opierky sedadiel. Top si stiahla dole, prsia sa uvoľnili – pevné, tmavé bradavky. Cmúľal som ich, kým stonala čoraz rýchlejšie.
„Príď do mňa… naplň ma… nech to cítim…“
Posledné slová už takmer krikom. Vtom som to neudržal – hlboko v nej som sa vyprázdnil, cítil som, ako sa jej telo trasie okolo mňa. Zostal som v nej ešte chvíľu, pomaly sa pohyboval, kým sa jej dych upokojil.
Keď sme sa zastavili na odľahlom mieste, stále som mal tvrdý. Pobozkala ma – dlho, hlboko, rukou ma pevne chytila za krk.
„Ešte raz,“ zašepkala.
Otočila sa znova na kolená. Tentoraz rýchlo, tvrdšie, takmer zúrivo. Auto sa mierne pohupovalo. Ona sa opierala o sedadlo, ja som ju držal za boky. Keď som znova bol, len ticho zastonala, hlavu sklonila dopredu, vlasy jej padli do tváre.
Potom ticho. Len zvuk motora a naše dýchanie.
Odviezli ma naspäť k môjmu autu. Keď som vystupoval, naklonila sa ku mne, pobozkala ma ešte raz – pomaly, takmer nežne.
Dvere sa zavreli. Audi sa rozbehlo do tmy.
Similar stories
-
The apartment windows were open, the night air cool, and inside burned heat. The city lights reflected in the glass as if they themselves were peeking inside. From below came the murmur of the street…
10 months ago 0 219 2