Nikdy to nepovieš . . .

Nikdy o tom nikomu nepovedala.
Nie preto, že by sa hanbila za svoje telo.

Ale za svoje myšlienky.

Za tie chvíle, keď večer ležala sama v posteli a predstavovala si veci, ktoré by nahlas nepriznala ani najlepšej kamarátke. Túžby, ktoré si nechávala hlboko v sebe, pretože mala strach, že by ju niekto odsúdil.

Že by si pomyslel, že je príliš divoká.

Alebo jednoducho… iná.

Navonok pôsobila pokojne. Usmievavo. Nevinne.

No vo vnútri v sebe nosila svet plný napätia, fantázií a zakázaných predstáv, ktoré sa ozývali najmä v noci.

Najhoršie bolo, že čím viac ich potláčala, tým silnejšie boli.
A potom stretla jeho.

Nepýtal sa priveľa. Nesnažil sa hrať dokonalého muža. Len ju počúval tým zvláštnym spôsobom, pri ktorom mala pocit, že vidí aj to, čo sa snaží skrývať.

„Každý má niečo, čo nepovie nahlas,“ povedal jej raz potichu.

V tej chvíli jej prešiel po tele zvláštny pocit.
Akoby ju odhalil bez jediného dotyku.

Sedeli vedľa seba v tichu a ona prvýkrát cítila, aké neuveriteľne intímne môže byť obyčajné porozumenie.

Nie vášeň. Nie sex. Ale pocit, že pred niekým nemusí skrývať svoje myšlienky.

Pozrel sa jej do očí.

„Vieš, čo je zvláštne?“ usmial sa jemne.
„Najtajnejšie túžby bývajú často tie najľudskejšie.“

Sklopila pohľad a cítila, ako sa jej zrýchlil dych.
Možno sa celý čas bála zbytočne.

Možno každý v sebe nosí niečo, čo túži zažiť… no bojí sa, že bude nepochopený.

A možno práve preto sú niektoré túžby také silné.
Pretože ostávajú nevypovedané.

A ty?
Máš aj ty tajnú túžbu, ktorú by si nikomu nepovedal/a?

Zdieľaj svoje tajné túžby a možno inšpiruješ aj ostatných :)