Podraz /súťažná/

Iba pred niekoľkými dňami sme pristáli v Čiernej Hore. S Erikom, mojím priateľom, sme toto leto zvolili trochu menej tradičnú destináciu. Chceli sme niečo nové, pre nás neprebádané, a v hĺbke duše sme dúfali v pokojnejšie miesta, kde by sme sa nemuseli prebíjať cez husté prúdy turistov zapĺňajúcich ulice. Na letisku sme si prenajali auto a vyrazili na cestu, ktorá nás po desiatkach kilometrov zaviedla až k samotnému pobrežiu.

Voľba tohto miesta bola tak trochu v mojej réžii. Neviem, či si to Erik vôbec uvedomoval, ale náš vzťah sa z mojej mysle potichu vytrácal. Spájalo nás niečo menej ako dva roky, no miestami som mala pocit, akoby sme spolu prežili celé desaťročia. Postupne ma ovládol neprekonateľný a mrazivý pocit, že som sa preňho premenila na absolútnu samozrejmosť – na niekoho, kto tu jednoducho je a bude za akýchkoľvek okolností. Stala som sa len akýmsi neživým príveskom, ktorý so sebou nosí zo zvyku na rodinné oslavy, výlety či do spoločnosti. Akoby už nebolo potrebné vynaložiť ani štipku úsilia na to, aby náš vzťah napredoval, nieto aby vôbec prežil. Dúfala som, že nové prostredie a izolácia od všedných dní v nás rozdúchajú niekdajšiu iskru. Naozaj som chcela, aby nám to opäť fungovalo. Avšak už len samotná cesta z letiska k moru ma obrala o ilúzie. Erik sotva zablúdil pohľadom mojím smerom, hoci som mala oblečené krátke letné šaty, ktorých okraj mi sedel vysoko na odhalených stehnách, a tenké ramienka mi padali na ramená. Neprišiel ani len jeden letmý dotyk, žiadne pohladenie kolena, či pohľad, z ktorého by som vycítila aspoň náznak jeho túžby. Za celú jazdu sme si vymenili len pár chladných viet ohľadom letu a nákupov, zhrnuli sme, čo máme a nemáme zbalené, čo plynulo prešlo do jeho výčitky, prečo som to vlastne nezbalila ja, keď to predsa ležalo priamo tam a tam... Väčšinu cesty som nakoniec strávila stratená v bezduchom skrolovaní Instagramu.

Samotné prostredie však bolo dychberúce. Z okna našej hotelovej izby sa nám otváral výhľad priamo na nekonečnú morskú hladinu. Doobedia sme trávili pri vode, zatiaľ čo zvyšok dňa sme svedomito zapĺňali aktivitami – plavbami, návštevami skrytých dediniek, výletmi do divokej prírody či športom. Večery zasa patrili pomalým prechádzkam popri pobreží, večeriam v reštauráciách a chladným drinkom. Chvíľami som nadobúdala pocit, že kúzlo zaberá. Cítila som sa opäť zamilovaná a čo bolo najdôležitejšie, verila som, že Erik miluje mňa. Môj mobil sa plnil zaľúbenými dovolenkovými fotografiami a všetko nasvedčovalo tomu, že môj tajný plán vyšiel. Potom však zakaždým prišlo neúprosné vytriezvenie nasledujúceho rána. Zdalo sa mi, že sme sa mávnutím prútika ocitli opäť doma, uväznení v starej známej rutine. Z jeho strany som cítila ten istý chladný nezáujem a vzdaľovanie sa, aké ma ničilo posledné mesiace. Jediný moment jeho pozornosti nastal v ranných hodinách, keď skrátka potreboval sex. Doma by mi len bezducho stiahol pyžamové nohavice ku kolenám, no sem som si zámerne vzala krátku nočnú košieľku v naivnej nádeji, že dopomôže k akémusi hlbšiemu vzplanutiu. S rovnakou rutinou a bez akéhokoľvek citového pozastavenia mi ju však len vyhrnul na driek, odhalil môj zadok a chladne do mňa vnikol odzadu. Už dávno som v tej polohe prestala dokonca aj vzdychať. Iba som potichu a nenápadne predýchavala jeho monotónne pohyby dnu a von, zatiaľ čo ma pevne držal oboma rukami za pás a tlmene stonal. Pozerala som sa na drevené čelo postele, očami som skúmala vzory na hotelovej obliečke vankúša a sledovala svoje nehybné ruky na bielej plachte, kým jeho prírazy hojdali mojím telom dopredu a dozadu. V tejto chladnej pozícii sme ostávali až do jeho samotného záveru, keď ma náhle opustil a ja som na svojom drieku ucítila len teplé kropaje jeho semena. To bol náš jediný intímny moment za celý uplynulý týždeň.

Jedno doobedie sme sa s Erikom spoločne kúpali v mori. Na okamih sa medzi nami rozhostil skutočne romantický moment; objala som ho rukami okolo krku a pod hladinou sa celou váhou natlačila na jeho pevné telo. Vymenili sme si pár naoko vášnivých bozkov, po ktorých som sa pobrala späť na pláž, zatiaľ čo on sa rozhodol plávať ďalej. Keď som vystupovala z vĺn a voda mi stekala po tele, zachytila som intenzívny pohľad jedného chalana na pláži. Sedel v malej skupinke mladých ľudí a jeho bronzové telo sa lesklo pod nánosom opaľovacieho krému a slaných morských kvapiek. Naše pohľady sa na malú sekundu preťali a obaja sme si venovali jemný, takmer nebadateľný úsmev – tichú dohodu, že sme ani jeden nemali v úmysle vyviesť toho druhého z miery. Pohľadný muž, blyslo mi hlavou, no túto myšlienku som okamžite zahnala. Ľahla som si späť na svoje lehátko a nechala sa zalievať horúcim balkánskym slnkom. Takmer som sa už prepadla do mikrospánku, keď ma z letargie nečakane vytrhol mužský hlas, ktorý ma oslovil čistou češtinou. Patril tomu istému chalanovi, ktorý ma pred malou chvíľou pozoroval, keď som vychádzala z mora.

„Ty seš Slovenka, že jo? Zdálo se mi, že slyším nějakou povědomou řeč,“ kľačal pri mne na jednom kolene a mal na tvári ten istý úsmev, ktorý mi už raz daroval. Ten úsmev mal v sebe niečo chlapčenské a zároveň drzé.

„Som,“ odpovedám najprv celkom stručne, no ten chladný odstup mi vydržal len chvíľu. Veľmi rýchlo ma čosi prinúti pokračovať, akási zvláštna zvedavosť: „Bežne načúvaš, o čom sa ľudia bavia na plážach? Či to máš ako nejaké miestne hobby?“

„To ne,“ zasmeje sa, pričom si rukou prehrabne slnkom vytiahnuté vlasy, z ktorých mu ešte opadávali zrnká piesku, „Jsem tady na takové letní fušce, barman v podniku, takže je celkem příjemný slyšet něco známého po dlouhé době. Moc našich krajanů teďko tady není. Jmenuji se Adam, mimochodem.“

„Monika,“ podali sme si ruku. Jeho dlaň bola suchá, teplá a drsná od práce, no stisk mal prekvapivo jemný a pevný zároveň. „A čo tvoja partia? Nie sú Česi?“ kývnem hlavou smerom k miestu odkiaľ prišiel.

„To jsou kolegové, taky z různých krajin, takže tam fungujem jenom anglicky. Ty jsi tady na dovolené, nebo za prací?“ spýtal sa a jeho zvedavé oči ma začali neskrývane skúmať, akoby hľadal indície na mojich plavkách či v knihe ležiacej vedľa mňa.

„Našťastie, čistá dovolenka,“ povzdychnem si a na chvíľu privriem oči pred ostrým slnkom.

"To se tak často nevidí, že má holka odvahu jít sama do ciziny. To je vcelku obdivuhodné."

"Nie som sama, môj..." keď som mala vysloviť slovko priateľ, znenazdajky som sa zastavila. Z nejakého dôvodu som sa mu zdráhala povedať, že tu je aj niekto tretí. Cítila som zvláštny ostych, akoby táto informácia mala okamžite zničiť príjemnú, ľahkú atmosféru, ale nakoniec som to celkom promptne doplnila, "... priateľ je tu so mnou. Mal by byť niekde vo vode," obzrela som sa po hladine, aby som naň ukázala, práve zmizol z dohľadu za priviazanými plťkami a člnmi.

"Jo tak, to se nebojí nechat holku jako ty o samotě? Ještě ji přijede otravovat nějakej starší německej pár nebo hůř – Čech," zažartoval, pričom sa posadil na päty, aby bol k môjmu ležadlu ešte o niečo bližšie.

"Aké je to to dievča ako ja?" spýtala som sa zo zvedavosti. Chcela som počuť, čo povie.

"Mladá, krásná, půvabná, přitažlivá, inteligentní, soběstačná, nezávislá, jedinečná, dechberoucí,..." začal menovať komplimenty jeden za druhým.

So smiechom som mu skočila do reči: "To máš akože pripravené dopredu? Ktorá Poľka alebo Ukrajinka si už vypočula ten istý prejav?" dokončila som s rovnakým smiechom, no v duchu ma tá spŕška slov príjemne hriala.

"To říkám jenom ženám nad osmdesát, když je vidím nastupovat na soukromou jachtu. O to upřímnější to je, když to směřuju k tobě," smial sa tiež.

„Vôbec to neznie úprimne,“ na zlomok sekundy som sa zamyslela a prehodila si vlasy cez jedno plece, „ale pokračuj. Dovolím ti presvedčiť ma o opaku. Som zvedavá, kedy vyčerpáš slovnú zásobu,“ podpichla som ho, užívajúc si tento nečakaný príval pozornosti, ktorý mi tak chýbal.

"Energická, tajemná, spontánní, pohledná, starostlivá, sebevědomá, silná, fascinující, charismatická,..." každé slovo zo mňa splavovalo napätie posledných dní. Dvihla som zvodne obe ruky nad hlavu, prsia sa mi pri tomto pohybe napli v bikinách a jednu nohu ohla v kolene, čím som nevedomky, no o to efektívnejšie, vystavila na obdiv svoje krivky.

"Neprestávaj, keď si už začal," pošepkala som.

Rozhliadol sa po mojom horúcom tele, ktoré mal bližšie než na dosah ruky: "Dokonalá, sexy, rozpalující, sladká, smysly matoucí, vzrušující," doslova som cítila, ako mi hladí polonahé telo pohľadom. Očami kĺzal po každom odhalenom centimetri mojej pokožky a zachádzal na miesta, kam by nemal, na ktoré mal právo len Erik.

"Nepomôžeš mi natrieť sa? Keď ťa už mám teda po ruke?" zastavila som ho a obrátila sa na brucho, čím som mu zahalila výhľad, "krém nájdeš hneď na kraji pod lehátkom."

Netušila som, či som ho prerušila zo strachu, alebo ma zneistila jeho trúfalosť. Hlavu som si zložila na predlaktia a zavrela oči. S miernym napätím som čakala, na akom mieste príde prvý dotyk. Bude to môj chrbát medzi lopatkami? Moje ramená? Alebo lýtka, či stehná? Roztrie si krém v dlaniach alebo ho vytlačí chladný na moju horúcu pokožku? Vtom som pocítila jeho pevné ruky na zátylku, skĺzli sa k mojim pleciam, a keď sa vracali, prstami sa ponáral do mojej pokožky. Cítila som, ako ma silou v rukách zatlačil do tvrdého lehátka. Krém stieral nižšie a nižšie, ani som si nevšimla, kedy a ako mi rozviazal bikiny na chrbte. Jeho teplé dlane sa spúšťali po mojom ešte viac rozpálenom chrbte a vracali sa nahor. Od pliec sa línie dlaní plynulo kĺzali cez oblé ramená, ponad lopatky a ďalej pozdĺž chrbtice, akoby sledovali prirodzenú kresbu môjho tela. Chrbát sa mi pod jeho dotykom len nepatrne pohyboval s nádychom a výdychom a svetlo sa po pokožke menilo s každým novým pohybom rúk. Celý úkon mal v sebe zvláštnu pokojnosť. Nebol uponáhľaný ani mechanický. Napriek tomu som sa nedokázala zbaviť pocitu, že by sa najradšej pritlačil celým telom na to moje. Pri tejto myšlienke mi naskočila husia koža, čoho si musel všimnúť. Prehltla som naprázdno a povedala mu, aby nezabudol ani na nohy. Začal nad mojimi členkami. Rovnomerne roztieral krém smerom nahor po lýtkach, potom stehnách. Dlane sa bez náhlenia posúvali opäť od členkov vyššie, cez lýtka, ktorých prirodzené línie zachytávali zvyšky bieleho krému. Každý pohyb bol rovnomerný, vedený skôr snahou dotknúť sa každého kúska pokožky než rýchlo dokončiť obyčajnú povinnosť. Krém sa postupne vstrebával a zanechával za sebou len jemný, saténový lesk. Vyššie, na zadnej strane stehien, sa pohyby spomalili ešte viac. Krém sa rozotieral v dlhých, plynulých ťahoch, ktoré kopírovali prirodzený tvar nôh. Biela farba mizla s každým ďalším dotykom, až zostala len hladká pokožka s nenápadným odleskom. Cítila som jeho ruky, ako sa dostávali až po okraj bikín a postupne zachádzali stále vyššie a vyššie. Zvierala som osušku v dlaniach a s otvorenými ústami sa snažila nevidať ani len hlások, keď vošiel rukami pod látku a zovrel môj zadok. Vracal sa späť na stehná a následne znovu pokryl obe moje polky dlaňami. Cítila som jeho palce, ako sa pri pohybe nahor vnárali nebezpečne hlboko do mojich slabín. Vytvárali tlak, ktorý provokoval moje rozpálené vnútro. Vždy, keď jeho prsty prešli v blízkosti môjho rozkroku, vytlačila som zadok proti jeho pohybu, čím som vlastne začala vlniť panvou do jeho rúk. Bikiny som už mala vrezané medzi polky, na ktorých sa lesklo neúprosné slnko. Pri našich pohyboch, ktoré sa už pomaly stávali príliš divokými na verejnú pláž, som odrazu precitla, otvorila oči a náhle sa posadila.

"Vďaka za pomoc, už môžeš ísť," vyhŕkla som zo seba pomedzi hlboké nádychy. Obzrela som sa k moru, či neuvidím nebodaj Erika, nikde ho nebolo. Zdvihla som sa a vybrala k vode. Neobzerala som, ani som nemyslela na to, čo sa práve dialo. Okamžite som sa to snažila vytesnať a zabudnúť, že sa niečo odohralo.

Zvyšok dňa prebehol po starom. Erik v určitý moment spomenul, že z vody videl niekoho pri mne, ale zahrala som to na turistu, ktorý si chcel rozmeniť bankovku na drobné. Podľa jeho tváre som usúdila, že to prijal a požiar bol tým pádom z mojej strany zažehnaný. Nikdy predtým som ho neklamala pokiaľ išlo o iných mužov, ani som nemala na to dôvody. Cítila som zo seba sklamanie, ale nakoniec som sa ako-tak upokojila tým, že som to zastavila skôr než bolo neskoro.

Ostávali nám už len posledné tri dni z dovolenky a chcela som sa uistiť, že záver nášho pobytu ukončíme tým správnym spôsobom. Večer, na ďalší deň po zážitku na lehátku, sme navštívili tanečný bar, ktorý sa nachádzal na korze. Vzduch voňal soľou, rozohriatym kameňom a letom. Keď sme vošli do tanečného baru, nedokázala som sa zbaviť akéhosi pocitu, akoby sme prekročili hranicu medzi obyčajným dňom a nocou plnou očakávania. Tlmené svetlá sa odrážali od pohárov, hudba jemne pulzovala priestorom a cez otvorené okná bolo počuť šum mora. Sadli sme si k stolíku neďaleko parketu. Pozorovala som usmiatych a zaľúbených ľudí, ktorí sa nechávali unášať rytmom hudby, a cítila som, ako sa vo mne pomaly uvoľňuje napätie. Chcela som byť jednou z tých žien a dievčat, ktoré sa zasnené pozerali svojím partnerom do očí, a neexistoval pre nich okolitý svet a jeho starosti. Objednali sme si osviežujúce koktaily a pripili si s Erikom na ďalší krásny večer našej dovolenky. Keď zaznela rýchlejšia skladba, chytil ma za ruku a vyzval ma do tanca. Najprv som sa hanblivo usmievala, no po niekoľkých krokoch som prestala vnímať okolie. Smiali sme sa, otáčali sa v rytme hudby a ja som mala pocit, že sa spolu pohybujeme ľahšie, ako ktorýkoľvek pár, ktorý kedy navštívil tento podnik.

Medzi jednotlivými tancami sme sa vracali k stolíku, rozprávali sa, pozorovali ostatných hostí a nechávali sa unášať bezstarostnou atmosférou. Na chvíľu sme vyšli aj na terasu. Oprela som sa o zábradlie, Erik sa pritlačil na mňa odzadu a spustil si dlane po mojich predlaktiach. Cítila som sa obmedzená jeho veľkosťou, presne, ako som to mala rada. Dívali sme sa na mesačný odraz na pokojnej hladine mora, vánok mi rozfúkal vlasy a ja som si želala, aby mi svoju lásku dokázal poriadnym sexom kdekoľvek a akokoľvek by sa mu to páčilo.

Keď kapela zahrala poslednú pieseň, znovu sme vyšli na parket. Tancovali sme pomaly, blízko pri sebe, akoby celý svet na chvíľu zmizol. Jeho telo v horúci večer zohrievalo to moje, čo sa prejavilo lesklým odleskom potu v mojom výstrihu. Dotýkal sa ma jemne a opatrne, akoby som sa mala každú chvíľu rozpadnúť na milión kúskov a črepín. Ponárala som špičky prstov do jeho rebier a chrbta, túžila som roztrhnúť jeho košeľu a nechať jeho roztrhať moje šaty. V tomto momente pre mňa skutočne neexistovalo nič iné – len hudba a jeho prítomnosť. Presne, ako som si predstavovala.

Keď sme neskôr odchádzali po osvetlenej promenáde späť na hotel, stále som v sebe niesla teplo toho večera. Mala som pocit, že sme si neodnášali iba zážitok, ale aj čas, ktorý nám obom pripomenul, aké vzácne bolo jednoducho byť spolu.

V hoteli otváral predo mnou dvere a dovolil mi vojsť prvej, ako správny džentlmen. Užívala som si pozornosť, ktorej sa mi dostávalo. Pri vstupe do izby sme obaja tušili, čo sa bude diať ďalej, a tak sme takmer nevinne zamierili rovno k posteli. Posadil sa na jej okraj a ja som si zastala medzi jeho kolená. Kým hladil moje stehná pod šatami, spustila som si ramienka dolu k lakťom a odhalila mu svoje nahé prsia v šere neosvetlenej izby. Kľakla som si medzi jeho stehná a venovala mu posledný láskavý pohľad predtým než som mu rozopla opasok a zmenila sa na hladnú kurvu. Vložila som ruku do jeho rozkroku a vytiahla odtiaľ postavený penis. Pomedzi prsty mi pulzovala teplá krv, v horúci večer som potrebovala, aby rozpálila moje telo ešte viac. Nasmerovala som si ho k perám a vzala Erika do úst. Opatrne som pohybovala hlavou, akoby sa jeho úd mal v mojich ústach stratiť a nikdy viac by som už nepocítila to, ako sa posúva pod mojimi plnými perami. Vnímala som každú jednu žilu, ktorá ma pohladila predtým než zmizla v mojej tvári. Teplo z jeho penisu sa šírilo na môj jazyk, odtiaľ dolu hrdlom, hrudníkom, domnievala som sa, že až ku špičkám prstov na nohách, ktoré som zovrela vždy, keď som si ho zasunula príliš hlboko. Pokožku som mu pokrývala slinami, zatiaľ čo jeho vlastná šťava sa dostávala na povrch môjho jazyka. Jeho vzdychanie, moje dýchanie, oboje sa miešalo, ako keby vychádzalo z jediného páru pľúc.

Pod tlakom úst som pocítila, ako sa sťahuje a napína naprázdno. Miesto toho, aby som spomalila, začala som vlniť takmer celým telom do jeho rozkroku. Kĺzala som sa po veľkej časti penisu, očakávajúc to slastné stuhnutie a následný prúd Erikovho orgazmu. Nechávala som sa unášať jeho podmanivým stonaním, ktoré zmazalo akýkoľvek náznak myšlienky či predstavy predošlých dní v mojej mysli. Masírovala som si nahé prsia a zároveň naťahovala stvrdnuté bradavky.

Prsty si pevne vplietol do mojich vlasov, akoby sa v tom divokom víre vzrušenia snažil zachytiť pevného bodu, zatiaľ čo ma ticho, no naliehavo prosil, aby som neprestávala. Táto chvíľka tesne pred jeho vyvrcholením bola natoľko vzrušujúca, že som sa neubránila vlastnému pocitu vlhka. Ešte raz som ho hlboko pohltila, čo ho definitívne strhlo cez okraj. Jeho hlasný ston zaplnil priestor izby, signalizujúc očakávanú explóziu do mojich úst. Cítila som, ako sa trasie pod mojimi dlaňami. Toto chvenie bolo pravidelne striedané trhnutím panvy do mojej tváre s každým vytúženým prúdom, ktorý mi končil na jazyku. Ďalej som sala horúce semeno z jeho pevného penisu a užívala si, čo s ním dokázali spraviť moje pery. V ústach sa mi vyliala celá jeho mužnosť. Erikovo telo ochablo do postele a ja som sa odtiahla, aby som jediným prehltnutím ukončila akt.

V izbe zavládlo ťažké, vlhké ticho, prerušované len jeho postupne sa upokojujúcim dychom. Čakala som, že ma pritiahne k sebe, že mi prstami prejde po vlasoch alebo ma aspoň pobozká ako znak toho, že sme v tomto momente boli spolu. Čakala som akýkoľvek prejav, či už láskyplný, alebo vzrušený, ktorým by ma odmenil. Úprimne, dúfala som v noc plnú vášnivého sexu. Namiesto toho sa však len prevalil dozadu, stále oblečený a bez jediného slova, bez jediného dotyku zatvoril oči a nechal ma kľačať pri posteli.

Jeho náhly nezáujem ma zasiahol hlbšie, než by som si chcela priznať. Ešte pred minútou bol celý jeho svet sústredený v mojich rukách a ústach, prosil ma o každý dotyk a bol v mojej moci – a teraz som preňho prestala existovať v sekunde, keď dosiahol svoje. Ešte stále som ostávala na kolenách a sledovala, ako sa jeho hruď pravidelne dvíha v počínajúcom spánku. Cítila som sa nesmierne využitá a prázdna, akoby som bola len nástrojom na jedno použitie, ktorý splnil svoju úlohu a bol odložený nabok.

Teplo v hrdle po orgazme sa mi zmiešalo so slzami, ktoré sa mi tlačili do očí, no potlačila som ich. Vstala som čo najtichšie, vytiahla si ramienka späť na plecia a kráčala smerom k dverám na chodbu. Topánky na opätkoch som si vzala len do ruky a bosá vyšla z našej izby, pretože predstava, že by som mala byť pri niekom, kto pre mňa znamenal veľa a zároveň ma dokázal takto chladne odignorovať, bolela viac než samotná samota.

Keď som vychádzala z hotela, vydala som sa naslepo dolu ulicou, ktorú som nepoznala, ale ihneď ma zastavil hlas: "Tam to nikam nevede, to je slepá ulice."

Obrátila som sa, neďaleko stál Adam, ktorého som stretla včera na pláži.

"Tak kam mám ísť, keď sa potrebujem napiť niečoho silnejšieho?" spýtala som sa podráždene.

"Znám jedno místo," reagoval pohotovo.

Pozrela som naňho bez slova, ale pritom s jasnou mimikou, aby ma tam doviedol. Bola som natoľko vykoľajená, že som vôbec nemyslela na náš včerajší zážitok a bolo mi jedno, kam pôjdem a kto tam bude alebo nebude. Potrebovala som čas, vzdialiť sa od bolesti, ktorej sa mi dostalo, a trochu sa napiť, aby som dokázala spracovať nedávne momenty.

Kráčali sme krátku chvíľu v tichosti, kým sa nerozhodol preťať pokoj balkánskej noci: "Řekl bych, že tohle tvoje rozpoložení má na svědomí někdo a ne něco."

"Áno," odpovedala som spočiatku stroho, ale rovnako, ako včera na pláži, nechcela som sa pred ním javiť ako úplne nedostupná, "až tak je to vidno?"

"Mnoho jiných důvodů tam nevidím. Ocitneš se sama uprostřed noci, přestože tu nejsi sama a hledáš pití. Řekl bych, že je za tím někdo, s kým tady jsi – tvůj přítel."

"Pohádali sme sa na úplnej blbosti," povedala som sklamane, nemala som v pláne hovoriť mu citlivé detaily z izby.

"Nejsi první ani poslední, co se dostala do konfliktu s blízkým na dovolené."

"Ja už ani neviem, či sme si blízki."

"Z toho bych soudil, že je to celé asi větší než pouhá hádka na dovolené," vyzvedal.

Po zlomku sekundy som sa nadýchla a otvorila sa. Potrebovala som dostať zo seba pocity, ktoré vo mne vreli už hodnú chvíľu a pri Adamovi som cítila, že jeho záujem je úprimný alebo aspoň úprimný natoľko, aby som sa s ním podelila o svoj vzťah.

"V jeden moment je úžasný, pozorný, prítomný so mnou a za pár minút je to úplný opak. Vôbec nepotrebujem, aby sa mi vkuse venoval, ale tiež nechcem, aby ma bral ako nejakú vzdialenú známosť. Že som niečo, čo bude mať vždy po ruke, čo nájde vždy tam, kam to položí, ako nejaké hodinky v šuplíku. Som človek, žena, a on má byť môj chlap, z ktorého by som mala mať pocit, že som viac než ostatné. Miesto toho to cítim od akéhokoľvek cudzinca oveľa viac, ako od muža, ktorému som dala dva roky života."

"To zní jako dost blbá situace. Řeklas mu to?"

"To nie," trochu ma zaskočil jednoduchou otázkou. Najmä preto, že predtým mi nenapadlo Erika konfrontovať s tým, ako vidím náš vzťah.

"Já bych mu to řekl. Ať ví, na čem je. Ať ví, že si nemůže být tak jistý tvou přítomností."

"Možno máš pravdu," zamyslela som sa.

"Já vím, že mám pravdu, barmani mají vždy pravdu," zasmial sa.

"Mohla by som to skúsiť. Ale úprimne, bojím sa, že z toho vznikne len zámienka pre ďalší konflikt a hádku."

"To je možný. Alespoň to bude o něčem, co tě opravdu trápí a ne nějaká prkotina. Konečně začnete společně řešit vás dva. A to vás opět posune o něco blíž ke skutečnému řešení, ať je jakékoliv. A podle mě to rozuzlení potřebuješ mnohem víc než to, abys dosáhla svého."

„Doteraz som o tom takto nepremýšľala,“ pripustila som potichu, pričom môj pohľad skĺzol na kamennú dlažbu pod našimi nohami. Nočné teplo Balkánu ma obklopovalo ako ťažká deka, no vnútri ma stále mrazilo z Erikovej chladnej istoty, s ktorou sa ku mne zachoval.

Adam neodpovedal hneď. Zabočil do úzkej uličky, kde sa nad hlavami tiahli šnúry s bielizňou a z otvorených okien domov bolo počuť tlmenú vravu miestnych. Vôňa mora sa tu miešala s vôňou pečených rýb a tabaku. Po pár metroch sa pred nami otvoril malý, skrytý dvor s tromi drevenými stolmi a chradnúcou palmou v rohu. Nad barovým pultom visela len jedna slabá žiarovka, okolo ktorej krúžili nočné motýle.

„Jsme tady,“ povedal Adam a rukou naznačil, aby som sa k nemu pridala pri bare, „Tady tě nikdo z hotelu hledat nebude. Co si dáš? Na zlomené srdce a naštvání tu místní ordinují Travaricu. Je sice hnusná, ale účinná.“

„Sem s tým,“ pousmiala som sa slabým, vynúteným úsmevom.

Obrátil sa k zbierke rôznofarebných fliaš, z ktorých vyberal tu správnu. Zatiaľ som ho pozorovala. Mal na sebe len voľnú ľanovú košeľu a šortky, pohyboval sa s ľahkosťou človeka, ktorý sa nikam neponáhľa a svet berie taký, aký je. Erik bol skôr ten, ktorý mal problém zastaviť sa a vnímať svoje okolie, presný opak.

Adam sa otočil a položil predo mňa dva malé kalíšky s čírou, jemne nazelenalou tekutinou. Oprel sa rukami o dosku pultu: „Na co si připijem?“

„Na nás,“ vyslovila som to prvé, čo mi prišlo na rozum a s neistotou som do seba tekutinu prevrátila. Krk mi okamžite zalial čistý oheň. Alkohol bol silný, aromatický po bylinkách a prinútil ma prudko vydýchnuť a zakašlať. Vzápätí som vzala aj druhý pohárik a kopla ho do seba. Adam sa pobavene usmial.

„Vidíš? První lok bolí, ale ten druhý už jenom hřeje. S tou konfrontací to bude stejné.“

„Si nejaký zbehlý vo vzťahoch,“ pozrela som naňho cez privreté oči, no hnev zo mňa pomaly vyprchával, nahrádzaný príjemným otupením, ktoré mi stúpalo do hlavy.

„To dělají ty roky za barem,“ pokrčil plecami a v očiach mu blikli iskričky. „Člověk naposlouchá stovky příběhů. Všichni lidé dělají dokola ty samé chyby."

Zostala som ticho. Travarica vo mne začínala pracovať a s ňou prichádzal zvláštny pocit oslobodenia. Sedela som na neznámom mieste, s chlapom, ktorého meno som ledva vedela, zatiaľ čo môj doterajší život spokojne odfukoval do hotelovej bielizne o tri ulice ďalej. Prvýkrát po dlhom čase som pocítila záblesk vzdoru. Možno mal Adam pravdu. Možno bolo načase prestať byť tými hodinkami v šuplíku.

„A ty?“ hlesla som a naklonila som sa k nemu cez barový pult o kúsok bližšie. „Ty chyby nerobíš?“

„Dělám,“ pousmial sa, no z očí mu zmizol všetok predchádzajúci barmanský nadhľad.

"Čo ak by som chcela spraviť chybu práve teraz? Zastavil by si ma?" zahľadela som sa mu do očí, hrudník mi prudko stúpal a klesal.

Neodpovedal, pozeral mi do očí s rovnakou potrebou ako ja jemu.

"Donúť ma," pošepkala som.

"Pojď se mnou," chytil ma pevne za ruku a bez ďalších slov ma vyviedol zo skrytého dvora. Nekráčali sme však späť k hotelu. Prešli sme len pár metrov k nenápadným dverám v kamennom múre, ktoré viedli do malej izby nad barom. Páchla lacným ginom, cigaretovým dymom a ťažkým, slaným vzduchom, ktorý sem prúdil cez dokorán otvorené balkónové dvere. Jediný zdroj svetla prichádzal z ulice v podobe zmesy mesačného svitu a pouličných žiaroviek. Miestnosť tiahla do šera, no vzduch v nej bol prebúraný nočným teplom.

Napriek všetkému, čo sa odohralo a bude odohrávať, som nepociťovala takmer žiadnu výčitku svedomia. Zatvoril za nami dvere a tenký zámok cvakol s definitívnosťou, ktorá odstrihla všetky záväzky k Erikovi. Ostali sme len my dvaja, obklopení tichom a ťažkou vôňou noci, všetky pochybnosti zostali vonku na kamennej dlažbe.

Pristúpil ku mne bez jediného slova. Jeho dych bol horúci a zrýchlený, a keď mi položil dlane na boky, dotyk bol taký naliehavý, že som okamžite strácala poňatia o vlastnom tele. Nechala som sa ním viesť k ošúchanému koženému gauču, ktorý stál v tieni vedľa otvorených balkónových dverí. Mesiac cez ne vlieval do miestnosti úzke prúdy strieborného svetla, no my sme nehľadali svetlo; potrebovali sme tmu, v ktorej by sa stratili všetky zábrany a zostala by len čistá, nefalšovaná prítomnosť vzájomného napätia.

Keď sa posadil a odovzdane oprel, chytila som ho za ramená, hľadajúc pevnú oporu, a so skúsenosťou milenky som sa posadila obkročmo naňho. Sukňa sa mi vyhrnula vysoko na boky, teplo jeho stehien okamžite preniklo cez moju opálenú pokožku ako vlna čistého elektrického prúdu. Pozrela som sa mu priamo do očí, ktoré boli v tom polosvetle dravé a hlboké, plné divokých prísľubov a tichej otázky, či som si bola skutočne istá tým, čo robím, no moja odpoveď bola vpísaná do každého môjho pohybu. Sklonila som sa k jeho tvári a vášnivo sa mu prisala na pery. Rukami zašiel až na môj odhalený zadoček a ponoril si končeky prstov do pokožky. Kým sa nám pery a jazyk splietali v neukojenej potrebe ochutnať toho druhého, začala som mu panvou vlniť po jeho rozkroku, akoby už mal byť celý vo mne. Cez látku jeho šortiek som cítila rastúci penis, pyskami som prechádzala po navretom bode jeho rozkroku a zanechávala vlhké stopy. Postupne som mu rozopínala košeľu, priložila si dlane k jeho horúcim prsiam a odhalila mu krvou pulzujúcu hruď, zatiaľ čo som prehĺtala jeho hlboké bozky. Klitoris mi celkom stvrdol pritlačený na postavený Adamov penis. V ošiali blížiaceho sa sexu som sa mu zaprela dlaňami o hruď a zaklonila hlavu dozadu, pohybovala som sa mu v lone prudšie než doteraz. Izbou sa naraz rozniesol zvuk plesnutia facky, ktorá mi pristála na zadku. Vydala som zo seba napoly horký, bolestivý vzdych, ktorý nasledoval jemný úsmev, zahryzla som si do pery. Druhá facka ma prinútila k opatrnému stonu, načo som mu venovala pohľad bezbrannej ženy, ktorá sa nevedela dočkať momentu, kedy si ju konečne vezme a zneužije jej telo pre svoje potreby.

Mierne som sa podvihla, čím som mu vytvorila dostatočný priestor, aby si vybral svoj nadržaný penis. Vzal si ho sám medzi prsty a zatlačil mi ním na vlhké pysky, hľadajúc vstupnú bránu do môjho vnútra. Pomohla som mu v jeho dychtivej túžbe podmanivým pohybom panvy, ktorý konečne vyvolal to neuveriteľne vzrušujúce spojenie s cudzím mužom. Vpadol do mňa a ja som sa naplnila jeho dĺžkou. Cítila som nesmierne teplo, ktoré z neho sálalo do mojej pošvy, a pevnosť jeho teplých dlaní na mojom páse. Sedela som mu obkročmo na stehnách, pričom kolenami som vždy zatlačila do zodratej kože gauča, keď som sa zdvihla a opätovne spustila, prehlbujúc naše spojenie. Vnímala som plnosť jeho stoporenia hlboko vo svojom vnútri, kedy ma s každým nedočkavým klesnutím zaplavila vlna horúčavy. Skúseným, ale zároveň jemným pohybom milenca mi stiahol ramienka z pliec, šaty mi ostali zrolované okolo pásu. Obnažené prsia sa mi kolísali pred jeho tvárou a miestami dotýkali jeho brady. Každým jedným posunom, každým trením našich tiel a každým novým nádychom sa vzdialenosť medzi nami skracovala. Prstami som sa zaryla do jeho pevných ramien, hľadajúc oporu v tme. Vnímala som váhu vlastného tela, ktoré sa s ním hýbalo v dokonalej symbióze, a ten hlboký, magnetický ťah, ktorý nás oboch pohlcoval. Pyskami som ťahala po jeho postavenom penise a strácala ho medzi nimi s každým pritlačením o jeho rozkrok.

Tempo sa prirodzene zrýchľovalo, pohyby sa stali kratšími, ostrejšími a naliehavejšími. Zadok mi tlieskal o jeho stehná, zatiaľ čo stvrdnutým klitorisom som dosadala do krátkeho strniska nad penisom. Užívala som si jeho teplý dych na prsiach, ktorý som z neho vytlačila vždy, keď som sa mu prudšie nabodla. Moje intímne svaly sa reflexívne, kŕčovito sťahovali okolo celej jeho dĺžky, naše kĺzanie doprevádzal čoraz hlasnejší šuchot koženého gauča.

Nával nemorálneho sexu s iným mužom, pričom ten, ktorému som patrila nemal ani poňatia, s akou chuťou sa odovzdávam druhému, vo mne vyvolával neuveriteľný pocit vzrušenia, aký som nikdy predtým nepoznala. Cítila som sa ako iná osobnosť, úplne odviazaná, nespútaná predošlými očakávaniami. Akoby som pri Erikovi hrala rolu vernej partnerky a tento moment, na gauči v neznámej miestnosti, bol okamihom mimo môjho doterajšieho života – akási vytúžená fantázia, ktorej som sa nevedela nasýtiť.

Priložila som mu ruku na horúci ohryzok a začala sa vášnivo vlniť vpred a vzad. Cítila som, ako sa mu penis vo mne ohýba spolu s mojou panvou, ako mu zrýchlený pulz v hrdle prúdi pod končekmi mojich prstov. Kvapky potu mi stekali medzi nahé prsia a vpíjali sa do šiat na mojom páse. Pozerala som mu s hladom priamo do očí a on do tých mojich – chcela som, aby v mojej tvári videl, čo so mnou robí to tvrdé napätie v mojej mäkkej vagíne. Opätoval mi rovnako smädný pohľad, následne ma nekompromisne zosadil zo seba a vstala som spolu s ním.

Zhodil so seba rozopnutú košeľu a šortky, ja som si spustila šaty na členky. Postavil sa za mňa a potisol ma na okraj gauča, kde som si kľakla – prišlo ešte jedno náruživé sotenie a oprela som sa predlaktiami o operadlo. Roztiahla som si stehná mierne od seba a vystrčila zadok do priestoru, aby som mu uľahčila jeho slastné vniknutie, ktoré ma pohltilo krátko nato. Chytil ma pevne za boky a jedným tiahlym, hlbokým vsunutím vnikol až po samý koreň do môjho rozhorúčeného vnútra. Odtiahol sa a znovu sa celý vtlačil do mňa, tentokrát už išlo o náraz miesto podmanivého dotyku. Znovu mi plesol telom o zadok a vzápätí opäť. Začal udávať drzé, nespútané tempo, pod ktorým som sa divoko chvela a stará koža gauča mi hlasno vŕzgala pod zapretými rukami. Moje bezmocné stony splývali so surovým zvukom našich spotených tiel, ktoré do seba narážali v neutíchajúcom rytme, bez najmenšieho náznaku únavy alebo spomalenia. Vtom mi vložil dlaň do horúcich vlasov a potiahol ma do hlbokého záklonu. Prehla som sa v drieku, koľko mi vlastné telo dovolilo, len aby som sa mu dokonale otvorila a uvoľnila cestu pre jeho tvrdý penis, ktorého hlboké bodanie do stien pošvy ma privádzalo na samotný pokraj orgazmu. Zadkom som pohybovala oproti jeho ranám, ktoré ma hádzali vpred a tlačili moje postavené bradavky o operadlo. Semenníky mu udierali o moje začervenané pysky a ja som cítila, ako sa mu na ňom postupne sťahujem.

Erik v mojej mysli už absolútne stratil význam; zosypal sa ako stavba z piesku pod tlakom surovej prítomnosti. Jediné, čo som v tom momente dokázala vnímať, bolo moje vlastné, zákerné vzdychanie, ktoré sa mi predieralo cez pery ako hmatateľný dôkaz podrazu, ktorý som mu práve spôsobila. Bol to triumf oslobodenia zmiešaný s čistým pudom. S každým ďalším prienikom za mojím chrbtom sa okamih začínal kriviť a ja som takmer nadobudla pocit, že podvádzam aj Adama. Prišlo mi to zvrátené, no uprostred intenzívnej súlože nad barom to dávalo dokonalý zmysel.

Išlo mi len o sex, o čisté, sebecké vybitie, a muž, ktorý ma v tejto chvíli ovládal, bol len prvým nástrojom, ktorému som to dovolila. Bol prvým, koho som mohla zneužiť vo svojej slabej chvíľke. Kým jeho telo hľadalo moju rozkoš, moja myseľ kalkulovala s vlastnou zradou. Koktail viny a absolútneho telesného napätia len umocňoval kŕče, ktorými som ho v sebe masírovala.

Prosila som ho, aby neprestával, šepkala som do tmy, že som už celkom blízko. Odpoveďou mi boli len jeho neskrotné, hlboké stony a celá tá tvrdá, pulzujúca dĺžka, ktorou ma zozadu neľútostne rozťahoval až po samý koreň. Pravidelný, mučivý tlak z pošvy sa mi šíril nahým telom ako hadí jed, tekutý oheň, ktorým som v tej chvíli mala neskutočnú potrebu sa otráviť a zničiť. Strácala som akúkoľvek kontrolu nad vlastnými svalmi, nad vlastným rozpáleným telom; nemohla som dýchať, vzduch mi uviazol v pľúcach a ja som sa dokázala prinútiť už len k hrdelnému stonaniu. Stehná sa mi rozochveli pod jeho náporom, napätie vo mne dosiahlo najvyššiu možnú, priam bolestivú hladinu, s ktorou napokon prišlo ochromujúce, oslepujúce uvoľnenie orgazmu.

Môj krik sa naplno rozľahol tmavou izbou. Prsty som si nekontrolovateľne ponorila do vlastných pŕs, pričom citlivé bradavky mi navreli v dlaniach v divokom ošiali, ktorý ma zachvátil. Celé podbruško mi v tom momente pulzovalo intenzívnymi zášklbmi svalstva, ktoré ma zaplavovali neutíchajúcim pôžitkom. Adam nepoľavil a naďalej ma preťahoval, akoby s každým ráznym zasunutím vôbec neprenikal hlboko do mojej pošvy, ktorá sa uprostred vyvrcholenia tesne zúžila okolo jeho penisu.
Dokonale som cítila každú jednu jeho napnutú žilu, ako s presnosťou prenikali do mňa cez citlivé, vlhké pysky. V tom momente som už v sebe nenašla ani štipku síl a stratila som akúkoľvek kontrolu nad vlastným telom, takže som nedokázala ísť oproti jeho pohybu. V mojej mysli už existoval jedine mdlý, slasťou omráčený pocit, ktorý ma odovzdane unášal po jeho rozkroku.

Za mojím chrbtom sa ozvalo hlboké, hrdelné zavrčanie sprevádzané jeho posledným, neukojeným zatlačením, po ktorom zo mňa prudko vytiahol svoj napätý, stoporený penis. Vypadol zo mňa tak náhle a nečakane, až som sa neubránila tichému, piskľavému stonu, ktorý vyvolala prázdna citlivosť zanechaná v mojich mäkkých stenách. Vzápätí som na vlhkej pokožke zadku a stehien ucítila prvé prudké pramene hustého semena. S pootvorenými ústami a zrýchleným dychom som vnímala každý jeden prúd horúceho výstreku; zasahoval moje telo, akoby ma ním trestal za moju vlastnú zradu. Biele kvapky mi celkom pomaly, lenivo stekali po citlivej koži smerom ku kolenám. Oči sa mi pod tlakom nekontrolovateľnej rozkoše takmer prevrátili dozadu, keď mi svoj pulzujúci penis priložil priamo medzi polky zadočku. Poslednú, najhustejšiu dávku svojho semena vylial práve tam, čím v pozdĺžnej, teplej vrstve úplne prekryl môj anál a spečatil tak naše živočíšne splynutie.

Ostala som ležať s tvárou zaborenou do predlaktí na širokom operadle, neschopná akéhokoľvek pohybu. Môj hrudník sa divoko dvíhal, pľúca lapali po už chladnejšom vzduchu z otvoreného balkóna a podbruško mi stále jemne vibrovalo v tichých dozvukoch orgazmu. Vnímala som len dunenie hudby z ulice, ktorá mi prenikala cez kolená hlboko do kostí. On zatiaľ podišiel k malému stolíku v rohu miestnosti, kde v polotme svietila utierka, a jeho kroky zneli unavene, no sebaisto.

Prebrala som sa z omámenia. Pomaly, sťažka som spustila nohy z gauča a postavila sa na podlahu pred gaučom, kde sa to celé odohralo. Každý sval na stehnách sa mi triasol vyčerpaním. Pozrela som sa nadol na svoje telo; biele, husté pramene jeho semena už začínali na mojej červenej, prekrvenej pokožke zadku a stehien pomaly chladnúť. Medzi polkami zadočku som stále cítila tú hrejivú vrstvu, ktorá ma spájala s uplynulými minútami sexu. Erik aj Adam sa mi v tom momente vrátili do mysle ako dve ostré facky, no namiesto ľútosti som v sebe cítila len úplne ukojenie.

Kolená sa mi podlomili, a podišla som k umývadlu v rohu miestnosti. Vzala som papierové vreckovky, namočila ich pod prúdom studenej vody a začala som zo seba stierať stopy jeho orgazmu. Prvý mokrý dotyk na zadnej strane stehien ma striasol. Pomaly a dôkladne, kúsok po kúsku, som utierala biele kvapky, ktoré mi smerovali ku kolenám, a drsným papierom som čistila citlivú pokožku medzi polkami, až kým papier nezostal úplne čistý. Sledovala som, ako sa dôkazy môjho podrazu menia na pokrčené, mokré guče v odpadkovom koši. Keď som si obliekala a urovnávala šaty, moja tvár v zrkadle už nemala žiadny výraz – maska nevinnosti bola takmer hotová, pripravená na návrat k Erikovi.

Zišla som dolu po strmých schodoch, kde ma hneď pri vchode čakal Adam. Jeho tvár bola plná úprimného očakávania, taká vzdialená od mojich predstáv, ktoré som v sebe nosila. Keď ku mne vykročil, maska nevinnosti na mojej tvári už sedela dokonale. Pritiahla som sa k nemu a pobozkala ho na rozlúčku – bol to teplý, hlboký bozk, rukami som ho objala okolo krku a nechala ho priložiť si ruky na moje rebrá. Moje pery hrali rolu oddanej ženy, zatiaľ čo moje vnútro bolo stále omámené drzosťou, ktorú som pred pár minútami nechala na starom koženom gauči. S tichým prísľubom skorého stretnutia sme sa rozišli, aj keď sme obaja tušili, že náš románik vznikol a aj umrel v ten istý večer. Vykročila som do nočnej ulice, smerom k hotelu.

Cesta mestečkom ma definitívne vrátila do reality, no namiesto výčitiek svedomia ma napĺňal zvláštny, triumfálny pokoj. Keď som odomkla dvere hotelovej izby, privítalo ma len tiché, pravidelné dýchanie. Erik stále spal. Ležal na boku, už prezlečený, napoly prikrytý dekou, nevedomý o svete, ktorý som preňho v tú noc zbúrala a znova postavila podľa vlastných pravidiel. Jeho prítomnosť vo mne už nevyvolávala sklamanie či hnev, len chladné vedomie, že už nič nie je možné vrátiť späť. V tichosti som vkročila do kúpeľne a zatvorila za sebou dvere. Pustila som teplú vodu a nechala prúdy ťažkých kvapiek stekať po mojom tele. Sledovala som, ako voda zmýva posledné neviditeľné stopy cudzích dotykov, vôňu baru a potu, Adamovo nahé telo, ktoré sa mi vpilo do pokožky. Stúpajúca para zarosila zrkadlo a ja som sa pod prúdom vody pomaly upokojovala, no hlboko vo vnútri som cítila, že tá divoká, oslobodzujúca stopa vo mne ostane navždy zapísaná. Keď som vyšla zo sprchy, zahalená do čistého uteráka, izba bola stále ponorená do tmy. Vsunula som sa pod posteľnú bielizeň a pomaly, potichu som sa privinula k Erikovmu chrbtu. Oprela som sa hlavou o jeho rameno a objala ho jednou rukou okolo pása. Cítila som teplo jeho tela, jeho známu, bezpečnú vôňu, ktorá ma predtým tak veľmi dusila. Teraz však pre mňa mala inú príchuť. Ležala som s otvorenými očami a hľadela do tmy noci. V tom hrobovom tichu hotelovej izby, s rukou na Erikovom boku, som vnímala mrazivú a zároveň vykupujúcu istotu. Vedela som, že toto nebolo naposledy. To hriešne potešenie z podrazu, tá túžba po cudzom mužovi na mne a absolútna sloboda v ničení ma navždy zmenili. Vedela som, že vôňa zakázaného ma znova pritiahne a že toto bol len začiatok cesty, z ktorej pre mňa niet návratu.