Prvý krát

Čas krásnych teplých jarných nocí plnynul. Matej miluje vône prírody. Hlavne za jasných teplejších, bezveterných nocí, keď je všetko svieže a pokryté rosou. Vône sú tak intenzívnejšie. Matej sa vtedy dokáže zastaviť, počúvať šelest lístia a nasávať do seba silu prírody. Vtedy cíti ako sa jeho telo uvoľňuje, zhadzuje zo seba závažie a cíti uvoľnujúce vlnenie v celom tele i v gatiach a dokonca i jeho slivôčky sa hýbu. Akoby sa jeho bunky stávali prírodou a jeho pľúca sa nemôžu nabažiť tej sýtej vône. Tento vzduch ho plní duševnou a erotickou silou, keď za teplej noci vkročí do prírody či medzi rozkvitnuté stromy.
Cez túto jar si s Marianou veľa písali a zdalo sa mu, že svet je krásny. Konečne sa na svete objavil niekto, kto mu aj rozumie a má na veci podobný až rovnaký názor :D. Za to všetko môže hlúpi inzerát :D. Matej začínal mať konečne pocit, že sa jeho túžby môžu naplniť. Chcel toho veľa zažiť a pritom nič svetoborné. Jednoducho chcel zažiť so ženou nejaké spoločné cestovanie a nakoniec sa usadiť so svojou vášnivou milovanou a milujúcou ženou, založiť s ňou rodinu, bývať v dome, mať psa. Spolu so ženou skúmať taje erotiky a vzrušenia a svojho duchovného spojenia. Príjemne ju prekvapovať a nechať sa prekvapovať... Ako vraví Matej , nič náročné :D. Vo svojom vysokoškolskom okolí nemal nikoho tak nadšeného ako bola Mariana. Nikoho, kto by žil s takou ľahkosťou a nadšením. Nebol problém s ňou vyraziť na túru. Ostaný v jeho veku sa zaujímali o sedenie na zahrádke a rozhovoroch o tom, kde sa kto nalial a čo všetko označkoval po ceste domov. Mali nekonečné debaty o tom, ktorý systém je lepší pre používateľov: Windows alebo Linux. Tieto bezduché, nekonečné až hlúpe debaty ho ničia. Matej miluje cestu vlakom a ako mu naznačila tak i ona..."Pojedeme vlakem, autem to není ono a navíc ja s dětmi nesnášíme ty 'lufťáky'. Vyvezou se autem až nahoru, pak přejdou kilometr pěšky. Dají si oběd v nějaké dřevěnici. Naloží svoje přejezené zadnice do auta, odvezou se domů a mají pocit, že byli na stráááášně těžké túře. Pak jsou z toho celý zničení".

Nielen, že mu hovorila zo srdca, ale tým jej úprimným očiam sa aj tak nedalo odolať. Jeho láska k cestovaniu vlakom, poctivo pestovaná niekoľkými dlhými rokmi cestovania do školy víkend čo víkend, je i tak neotrasiteľná. Jednoducho mu hovorila zo srdca. Vzrušoval ho už len ten pocit, že našiel niekoho, kto je na rovnakej vlne ako on. Zhodli sa na tom, že pôjdu na túru vlakom a neekologické auto Matej nechá na parkovisku na kolejích. Rozlúčili sa s tým, že sa stretnú ráno vo vlaku. Bol z toho výletu nadšený. Hneď si šiel nakúpiť ingrediencie na svačinu. Čierny čaj na výlet a trošku rumu doň, konečne mohol, naviac bez toho aby mu niekto frfľal za zadkom: "Čáááj? Fúúúúj a naco jako? Vždyť koupíme minerálku a já chci slazenou. Nahoře je přece hospoda..." Otriasol sa pri tej spomienke na Lindine reči a pripravoval si sváču. Nemala ani predstavu o tom, že správny výlet začína už prípravou. Vysvetliť si to nenechala. Naviac ich výlet na Lysú pre ňu znamenal príležitosť celý výstup mrmlať, že sa potí jako prase a že to nevládze. Podľa Mateja mala čo potiť(to jej samozrejme nepovedal - ale mal), takže jej to vo výsledku len prospelo. K tomu pridala ešte únavu a depresiu, že to nedá. A pri spomienke ako sa šprajcla kilomter od vrcholu, že ďalej nejde lebo to nezvládne, mu naskočila husina. Snažil sa ju motivovať a donekonečna ju presviedčal, objímal a hovoril jej že to zvládne, až sa mu nožík v kapse otváral. Nakoniec to zvládla, klobúk dole, prekonala svoj strach z toho, že to nezvládne a strach z únavy. Veľké plus bolo, že posunula o kvapku i svoje fyzické možnosti, ale žiaľ nikdy žiaden výlet nevymyslela. Nepomohlo ani to, že ju hneď po príchode chcel oprieť, takú aká bola - páčilo sa mu to jej nadšenie, že to zvládla a nezabudla na jeho podporu a trpezlivosť. Veď načo je Vám partner, aj keby len na sex, ak Vám smrdí... Ono síce záleží na tom, ako žijete (cigarety,alkohol,jedlo,stres,lieky) ale pokiaľ Vám smrdí spotený partner/partnerka často, buď sa musí niečo zmeniť alebo to nemá budúcnosť. A Linda mu síce príliž nevoňala, ale po tom prepotenom výlete to nebolo zlé. Jej telo sa zbavilo veľkej časti škodlivín z cigariet a zbytočného stresu z podceňovania, tak konečne začala byť cítiť ako žena... a dokonca ju spokojnosť s výletu a vyplavené endorfíny nažhavili viac než vypadala, len musel prekonať jej ostýchavosť za spotené telo :D.

Nemal termosku, čo ho trochu mrzelo, ale nechcel ju kupovať len tak na rýchlo, chcel si dobre vybrať ale až keď bude mať s kým častejšie chodiť na výlety. Čaj si musel nechať vychladnúť, aby ho mohol naliať do plastovej fľaše. Chleba s paštekou a jablká, chleba so salámou, horalky, čistá voda a sladký čierny čaj s prísadou:D. Všetko si pekne nachystal aby si to ráno mohol rýchlo zabaliť: náhradné tričko, jedna mikina pre prípadnú zimu a bunda do dažďa, "lekárnička" prvej pomoci. Zapol batoh a s dobrým pocitom ulíhal držiac v ruke telefón, ktorým prial Mariane dobrú noc a dúfal, že sa raz dočká príjemných výletov a pohodových návratov so svojou ženou. Ráno vyskočil a bežal cez celé koleje na autobus, aby to stihol. S jazykom na kolenách dobehol na zastávku. Bolo mu však divné , že sa autobus nehýbe. Nemá ani naštratované (bola to konečná/počiatočná zastávka). Autobus mal ísť až o 10 minút. Začal sa smiať a vychutnával si rannú sviežosť.
Bolo to kúzelné ráno. Práve vyšlo slnko a krajina ležiaca pod závalom chladnej jarnej rosy sa doslova rozžiarila. Sledoval hru ranných tieňov a beh mestskej krajiny okolo autobusu. Popri tom ho morili myšlienky, prečo s ním asi stráca čas taká príťažlivá žena: 'Veď je matka dvoch detí. Je o 11 rokov staršia. Deti už asi nechce. To ju nezaujíma naša spoločná budúcnosť? Vplyv nášho prípadného vzťahu na jej deti a finančné zaistenie? Veď som len chudobný študent. O peniaze tu asi nejde. Nevypadá, že by mala nejaký ženský plán na finančné zaistenie. Keď sa pozriem do jej očí tak vidím niečo vzácne.' Lovil v pamäti ako to pomenovať:'Čistotu. Hmm. A ja teraz nechcem plánovať budúcnosť. Zoznámili sme sa na webe o randení a flirte. Bude mať záujem o sex a užívanie si života. Veď o tom písal kulatne aj môj inzerát. Určite. Unavená výchovou detí a zo života, ktorý sa jej moc nedarilo držať tak akoby chcela, si určite chce povyraziť a užiť si ostávajúcu mladosť. To my vlastne vyhovuje. Po štúdiách pôjdem z tohto mesta i tak pravdepodobne preč, ak ma nestretne tá pravá. To my dáva priestor byť odviazaný. A keď sa jej nebudem páčiť, nikomu to život nezruinuje. Každý si pôjde po svojom. Ona má svoje deti a mňa ten môj život len...'
"Zastávka nádraží ", zaznelo z autobusového rozhlasu. Vyskočil von plný očakávania. Na stanici si išiel kúpiť lístok. Uvažoval či má kúpiť aj jej. Cítil akýsi pocit zodpovednosti aby sa o ňu postaral, ale spomenul si, že ona už bude mať lístok. 'Veď musím prestúpiť do vlaku v ktorom ona už bude'. Vzal lístok a bežal na nástupište. 'Ako ju nájdem?', preblyslo mu hlavou. 'Veď ten vlak je veľký ako kráva ktorú zožrala anakonda, nástupište je veľké a my sme sa nijako nedohodli. Ako ju poznám v tom dave?', rýchlo chytil telefón. Volal. Nebrala. 'Hmm asi ju to netrápi alebo spí a prdí na mňa.', cítil ale, že je všetko v poriadku i keď mal obavu, že by ju nenašiel, cítil akýsi pokoj. 'Určite má telefón v batohu a beztak ho nepočuje.' Vlak sa blížil do stanice. Zatvoril oči a s chladným pokojom vystúpil a pohyboval sa v dave akoby vedel kam ide. Samo ho niečo viedlo k jednému vagónu čakajúceho vlaku. Zrazu ju uvidel ako sa snaží dať dole okno, kúsok pred ním a už mu mávala. Naskočil do vagónu. Musel prekračovať ľudí v chodbičke kým dorazil k jej sedadlu. "Ahoj, páni to je sprievod, ako na kalváriu". "Ahoj, držím ti místo. Ja jsem nevěděla jestli vstaneš", usmiala na Mateja. Nevedel či sa má uraziť alebo sa tváriť, že to nepočul. Ale stále sa niesol na vlne, ktorá ho doviedla k tomu vagónu a tak sa usmial a pravil: "Nebolo prečo zaspať, zvyšok rumu skončil v čaji, párty skončila o ôsmej", usmial sa na ňu. Pochopil, že to bola narážka na jeho mladosť a jej utkvelú predstavu, že všetci mladí pijú do nemoty. Celú cestu sa rozprávali a žasol s akou ľahkosťou dokáže naviazať rozhovor s neznámymi ľuďmi okolo. Mal pocit akoby bola doplnená chýbajúca skladačka jeho života.

Na Marianine naliehanie sa vydali po žltej, okolo priehrady - po jemu neznámej trase. Rád objavuje takže mu to vyhovovalo. Mariana tvrdila, že to tam pozná :D. Naposeldy tam vraj šla s manželom. Ako tam niekde pod plachtou kempili a čo všetko sa jej nepáčilo. Rozprávala mu o tom ako chodievala na výlety s deťmi. Na veľké túry, aký sú šikovný a s veľkým záujmom ho počúvala keď sa bavili o vzťahoch všeobecne a o jej vzťahoch. Dávala mu veľa vecí za pravdu. U niektorých jeho názoroch bola natešená. U iných viedli debaty. Akoby to potrebovala počuť. Akoby ju to naplňovalo. Ona k významu jeho viet, žiaľ došla blbými zážitkami. Zdalo sa mu, že žasla ako taký mladý človek môže takto rozmýšľať a čo všetko v tých vzťahoch poznal.
Matej sa obzeral už nejakú dobu, hľadal nejakú značku, zatiaľ čo ona rozprávala o svojom manželovi, deťoch a milencovi.
'Veď sme predsa šli po značenej ceste. Už dlho značka nebola. Že my sme sa stratili. Nehovorila, že to tu pozná? No to uvidíme. Predsa dovediem domov matku dvoch detí. Vrchol by mal byť cca na tej strane, východ je na tej strane. Pohoda. Nech už sme sa stratili alebo nie.Hmm. Aspoň uvidím ako bude reagovať', behali mu myšlienky, kým Mariana práve rozprávala o tom, ako tam boli s manželom a aký bol jej manžel 'idiot'. Viedli o tom debaty a Mariana počúvala jeho vysvetlenia. Až došli k miestu kde sa cesta rozdvojovala. "Nemala už byť dávno značka?", vypadlo z Mateja. Dobre sa im rozprávalo a tak cesta ubiehala neznámo kam do lesa :D. "Kam teraz?", otočil sa na ňu.
Začala sa obzerať "Tam, tou cestou".
"Určite?", podpichol ju pretože poznal, že je to cesta opačným smerom.
"Tak touto cestou."
"Hovorila si, že to tu poznáš.", neodpustil si. "Tak určite vieš, ktorá z nich to je".
Začala sa červenať ako malé dieťa, keď niečo rozbije a je mu to ľúto: "Já nevím". Usmial sa. Poznal jej úprimné slová. "Ale ty nás určite povedeš správně. Jsi z dediny a lesu určite rozumíš, víc než já".
Pocítil hrdosť na to, že je z dediny. Zbystril svoje 'dedinské' zmysly a "zacítil" cestu, ktorá mala približný smer k hore na ktorú sa vydali. Ale žiaľ bola nad nimi. Na veľmi prudkom kopci, pozrel na ňu a zdvorilo sa opýtal:"Podľa mňa je cesta po ktorej sme mali ísť tam navrchu. Ale je to fakt prudké. Zvládneš to? Pokojne pohľadám i inú cestu. Môžeme ísť tadiaľ a ono tam určite ešte bude iné miesto kam by sa dalo vyjsť hore na tú cestu." Mariana sa naň pozrela provokatívnym pohľadom a bez slova zabrala do kopca, až mal pocit, že sa s ním pustila do pretekov :) Stúpačka to bola extrémna, až tak, že musel občas zapnúť pohon 4x4. Mal o ňu obavu aby sa jej niečo nestalo, zatiaľ čo ona zaberala aby ho predohnala. Matej v tom nevidel zmysel sa niekam pretekať, veď aj tak dôjdu hore a na tom kto bude prvý prd záleží. Kopec bol až príliž strmý a človek mohol kedykoľvek spadnúť. Ešte že stúpali lesom. Záchytné body boli stromy. Mariana sa za ne nenápadne schováva aby nepoznal, že lapá po dychu. Keď sa dostali hore, skutočne tam bola lesná cesta a stromy okolo nej boli ovešané žltou značkou. Už len určiť smer. Ľudia, ktorý šli po ceste dole ich uistili, že cesta vedie k rázcestiu odkiaľ už dôjdu na vrchol.

Čakal ju na kameni s ponukou pauzy na svačinu, ako si šla odskočiť a keď prišla, sadla si oproti nemu celkom blízko na protiľahlý kameň. Až tak, že cítil ako sa ich nohy a lýtka takmer dotýkajú. Svietilo na nich slniečko a ona si chcela vysušiť umyté ruky - natiahla si ruky na svoje kolená a odtiaľ natiahla prsty aby sa dotkla jeho ruky ktorú mal položenú na svojom stehne. Trochu ho to šokovalo. Zdvihol sa: "Keď nechceš svačinu, tak je čas sa vydať na cestu". Bol sklamaný, rozčarovaný, nevedel ako reagovať, ale pritom bol príjemne potešený. Bolo príjemné cítiť, že ona má o neho záujem. Zároveň mu to dodávalo nádej, že tá náruživosť tam bude... Bol sklamaný a vyplašene ale hlavne naštvane vyrazil z toho kameňa, akoby mu gate horeli. Mariana chvíľu ostala sedieť ale jej blažený úsmev jasne naznačoval, že i napriek jeho reakcii, bola potešená. Poznala jeho vyplašenie.
Chvíľu bolo ticho ale potom sa zarozprávali. Bolo pekné nájsť si vždy tému na hovor a cítiť, že na tomto svete existuje i niekto s rovnakým názorom, podobným názorom i protinázorom, ktorý je podaný rozhovorom a nie hádkou či presviedčaním. Vzájomné rozhovory im dovolili zmeniť svoj pohľad na preberanú vec, jak u Mariany tak u Mateja... Z jej chovania mal Matej aspoň pocit, že i ona to tak má.

Keď dorazili na vrchol tak ho veľmi prekvapilo, že si vytiahla svačinu a nechcela žiadne smažáky. Odpadali tak rôzne zbytočné procesie, ako čakanie v rade na smažák, zatiaľ čo ona by ťukala do mobilu... získal tak pocit, že je z rovnakého cesta. A tak jedli spolu svoje svačiny (samozrejme ju ponúkol) ,obdivovali výhľad, ktorý poskytla jasná obloha, pomenovávali kopce dookola a bavili sa na neturistoch v neturistickom oblečení :D. (plátené tenisky, krátke biele priesvitne tričká, kotníkové topánočky, kabelky, sukne... ). Cestou dolu sa zastavili u Zbuja. Ľahli si spolu na trávu a on šiel pre pivka, - chcel si dať aby sa trochu osmelil. Ona chcela tiež - malé. Ležala na tráve a pekne sa nastavila na slniečko, že sa jej odhalilo bruško. Naklonil sa nad ňu, chvíľu počkal a využil chlad z piva, ktoré priložil k jej bruchu, až jej naskočila všade husina, i cez podprsenku boli vidieť tie nástražne vztyčené pahorky. Naklonil sa nad ňu, zastavil sa nad perami ale posunul sa vyššie a padla tam. Prvá pusa. Na pravé viečko. Potom prešiel pomaly na ľavé, potom na špičku nosa a potom sa zastavil pár milimetrov nad perami. Neuhla. Otvorila oči a vypadala, že bola na návšteve niekde v transilvánií a videla tam niečo úžasného. Čiže sa v tých očiach mohol vykúpať. Bolo vidieť, že sa s ňou niečo deje, čím je 'asi' sama milo prekvapená :D. A tak sa ich pery poprvý krát dotkli. Bola to sila tajfúnu, jemnosť rozpúťajúcej sa krémovej zmrzliny a chuť dužiny šťavnatej domácej jahody. Jej telo akoby vibrovalo a jeho telo tie vibrácie vnímalo a kmitalo tiež. Akoby sa medzi nimi otvárala elektrickým oblúkom neznáma brána plná sily...

A tak sa zvyšok cesty niesol v pozitívnom duchu i keď celkom často spomínala svoj minulý milenecký vzťah-nevzťah...Neustále o ňom hovorila. Až získal pocit, že jej ho len nahradzuje. Keď čúral popisovala mu ako chodievali na ten hotel, čo bol zrovna kúsok pred nimi a ako jej tam s ním bolo skvele. Matej mal v sebe dve pivka a bol celý rozcítený. Cítil vzrušujúcu vlnu z toho, že ho neodmietla a robilo mu dobre ju držať za ruku. Od Zbuja sa často držali za ruku a ona, namiesto toho aby si vychutnávali krásne prvé dotyky, stále rozpráva, ako sa milovala s nejakým ženatým chlapom čo ju ťahal po tomto hoteli a dokonca iných hoteloch: 'A keď sa s ním cítila tak strašne dobre a vlastne si to na tomto hoteli celú dobu rozdávali, prečo teraz drží za ruku mňa? Veď tu museli chodievať na prechádzky....' Cítil ako červenie a ona vydávala stále podivné zvuky o tom aké to bolo s ním...Už ani dočúrať nechcel, najradšej by ho schoval hneď do nohavíc, ale to by bol zlatý dážď...
"Tak kde ho teraz máš?!", vypadlo z neho rázne a nahnevane. Dočúral pozrel sa na ňu a vyrazil dole kopcom. Stála kúsok od neho a čo povedal ju na chvíľku zarazilo. Ostala stáť ale on kráčal ďalej sám.
"Počkej, tebe se to dotklo? Ty ses jako na mně naštval?", povýšenecky sa uškrnula.
Krv sa mu naliala do tváre a cítil ako horí. Bol celý zmätený:'Ako to, že ma to bolí? Tak pekne sme si rozumeli keď sme šli hore. Prečo so sebou tak plýtvala so ženatým chlapom. Prečo tak narábala so svojím telom a ešte šesť rokov. Veď sa celú dobu bavíme o tom ako ju ten debil využíval len na sex zatiaľ čo sa doma tešil zo svojej domácnosti so ženou a deťmi a ona sa doma len trápila. U nej nemám nádej na niečo. Tu je miesto v srdci len pre Dušana. A ja chcem tiež na víkend na hotel a prevetrať, či vyšetriť jej dierku tak aby sme sa mohli odviazať'. Srdce sa mu zvieralo úskosťou. Bol i nahnevaný sám na seba. 'Ako je možné, že niečo také cítim? Veď mi bolo jasné už v autobuse, že som pre ňu len prechodový týpek'. Matej bol od zlosti červený ako rak.

"Malo by? Ale prečo tu teda neni on, keď si s ním taká šťastná?". Zarazila sa. Chvíľu vedľa seba len šli. Potichu. 'To neni možné. Prečo to bolí? Sám si premýšľal o tom, že je stebou len kôli potenciálnemu sexu so zajačikom.' Chytila ho za ruku ale tá jeho nereagovala. Síce neuhol ale neopätoval jej chytenie. Zamrzelo ju to, stiahla svoju ruku a zasa chvíľu len šli a potom to skúsila znova. Pohladila ho po prstoch. Pozrel sa na ňu a keď videl jej oči. Kocúr zo Shrecka mohol ísť okamžite na striedačku. Prišiel i ten pohľad čistoty, taký kryštálový. Žiariaca modrá z ktorej sa dá napiť a zároveň v nej utopiť. Akoby sa precitla z niečoho zlého do niečoho rozprávkového. Bolo vidieť, že jej radosť a nadšenie z rozprávania o vzťahu s Dušanom sa zmenila na niečo prosebné, túžobné a plné nádeje.
Všetok hnev z neho spadol akoby ho odvial jarný vánok a stisol jej ruku. Šli pešo až na vlakovú stanicu. Vlak im ušiel tesne a tak museli hodinu čakať na predposledný vlak a vôbec im to nevadilo. Žiadny ľudia tam nečakali a tak si sadli na lavičku v tieni, vedľa seba a ticho sedeli. Odvážil sa objať ju okolo pliec a ona sa oň s dôverou oprela. Cítil sa akoby vystúpal na najvyššiu horu sveta. Tá hodina ubehla akosi prirýchlo.