Ako vysokopostavený muž nebol zvyknutý počúvať čo môže a nesmie urobiť. Hruď sa mu prudko dvíhala každým nadýchnutím, zatínal ruky v päste a počúval, čo mu hlas v telefóne hovorí. Atraktívna žena v konzervatívnom saku vstúpila do jeho kancelárie. Kým si zapisovala jeho pokyny, pozoroval ju. „Budem gentleman.“ – povedal si sám pre seba a myseľ vrátil do reality. V piatok popoludní už stáli…

Potichu som počítala švihy biča, ktoré sa niesli vzduchom. Pri desiatej rane mi vyhŕkli slzy. Pomohol mi postaviť sa zo zeme, bruškom prsta mi utrel slzu, ktorá mi stekala po líci, vzal ma za ruku a odviedol do postele. Bozkával ma v opojení vášne, ktorá sa vznášala vôkol nás, jazyky sa nám spojili a ruky prepletali našimi telami. Vždy som si myslela, že zrkadlá nad posteľou patria len do…

Medzi miestnymi sa povrávalo, že si do tajomnej lesnej chaty vodí otrokov. Na prvý pohľad úplne obyčajná drevená chata uprostred lesa, počas dňa bezpečne uzamknutá a opustená a v noci meniaca na dom tých najperverznejších a najzvrhlejších vecí, aké si normálni ľudia ani len nedokážu predstaviť. Nikto nepozvaný by sa tam neodvážil priblížiť, no ak by sa niekto taký našiel, odstrašil by ho chlapský…

Jeho mladé, štíhle nahé telo odpočívalo v chladnej, nepriestrannej a uzavretej klietke, ktorá visela necelé dva metre nad zemou. Otrok, ktorý nemal možnosť výberu si na spánok v klietke zvykol prekvapivo rýchlo. Spočiatku bola klietka položená na zemi, no po pár týždňoch ju Madam Cortigiana pomocou diaľkového ovládania dvíhala vyššie. Keď mala Madam dobrú náladu, otrok sa jej v slabej chvíli…

Hotelová izba. „Pán čaká!” - vyslovíš s vážnosťou v hlase. Dvere na kúpeľni sa otvoria a do spálne vojdem v sieťovanom body a s obojkom okolo krku, z ktorého reťaz mi visí medzi prsiami. Sedíš na okraji postele, rozkročený, na sebe máš bielu košeľu a nohavice od obleku. Ukazovákom pravej ruky ukážeš na zem a ja si kľaknem. Po štyroch sa plazím k Tebe. Keď som tak meter od Teba vyslovíš…

Uprostred divočiny pri schátranej budove zastaví auto. Mladý muž v ošúchaných rifliach a bielej rozopnutej košeli vystúpi z auta. Na oči si nasadí tmavé okuliare, rozhliadne sa okolo seba, obíde auto a otvorí dvere na strane spolujazdca. Medzi prsty uchopí masívnu reťaz a potiahne. Reťaz ma tlačí okolo krku, ťahanie ma zabolí a spolu s reťazou sa dvíham zo sedadla. Prejdeme pár metrov a ocitáme…

Prvých päť sedadiel bolo obsadených študentmi, z ktorých jeden upútal môj záujem. Všetko, čo som na prednáške povedala si poslušne zapisoval, čo ma ohromilo a vždy si jednu ruku schovával pod lavicou. O niekoľko prednášok neskôr som potrebovala poskytnúť triede stručný opis plodenia zvierat a znova som sa uprostred prednášky presunula k predným sedadlám. Jeho rozkrok sa dvíhal do výšin a mne…

Neverím na život po živote. Ak raz niekto odíde, tak je preč. Nevráti sa. A to ani vtedy, keď vy márne zízate na dvere a čakáte kým ich zas ten, ktorý ich za sebou zavrel aj znova otvorí. Práve sedím v kancelárii, čakám na klienta a premýšľam. On bol len okamih, ktorý sa nevráti. Spomienka, ktorá už nie je. Bol iba sen, a ako vieme, sny nemajú dôsledky. Plynú z nich ponaučenia alebo ich môžeme…

Pozerám na jej materské prsníky, som ohromený, aké sú objemné a ich vzhľad ma doslova paralyzuje. Musím vedieť, ako chutia jej bradavky, túžim ich ochutnať, ako keď sa batoľa prisaje na prsník svojej matky. V tom ma prerušila. „No tak, mladý muž. Ako dlho mám čakať? Či sa snáď budete len pozerať?“ - povedala nervóznym hlasom a dlhými červenými nechtami klopkala o okraj stola. V sekunde som…