Pumpa

Tú brigádu na benzínovej pumpe som veľmi chcela, preto som pri obliekaní sa na pohovor s vedúcim nezaváhala. Biele ramienkové tričko a biela minisukňa, nech vedúci neváha, koho vybrať. Privítal ma pán v rokoch, usadil do kresla oproti sebe a suverénne pozrel medzi moje nohy.
„Viete, evidujeme už asi 200 záujemkýň o umývanie okien áut na našej pumpe“ poznamenal. Asi päť sekúnd som váhala, no potom som opatrne kolená odtiahla od seba. Keď začal hovoriť o tom, že za osem hodín sa dá od vodičov vybrať aj 2000 korún, preložila som si nohu cez nohu a umožnila som mu bezproblémový pohľad medzi moje štíhle stehná.
„Myslím, že sa na túto prácu hodíte a bol by som rád, keby ste prácu prijali,“ povedal vedúci, pričom oči nespustil z môjho rozkroku. „Ale ešte predtým by som rád videl vašu postavu, viete, vaše tržby budú závisieť aj od toho,“ dodal na vysvetlenie. Postavila som sa a umožnila som mu pohľad na seba zo všetkých strán. „Ja by som predsa len poprosil, keby ste mohli v spodnej bielizni…“ opatrne vysvetlil vedúci. Sviniar, pomyslela som si. Veď videll, že jedinou mojou spodnou bielizňou sú tie miniatúrne nohavičky. Opäť som chvíľu zaváhala, no potom som stiahla tričko a sukňu. „Takto môže byť?“ – spýtala som sa provokatívne a svoje šestnásťročné telo som vystavila naplno na obdiv. „Áno, áno,“ zamrmlal vedúci a trasúcimi rukami ma chytil za mladé, pevne stojace prsia. Najskôr mi ich hladil, potom prešiel cez bruško nižšie a snažil sa vopchať ruku do nohavičiek. Bol trápny, tak som si stiahla nohavičky sama. Kľakol si pred moju čerstvo vyholenú mušličku, hladil ju, potom ju pobozkal. Po chvíli sa snažil prstom dostať dovnútra, no to som ho už pribrzdila. „Samozrejme, ste prijatá, hneď zajtra môžete nastúpiť,“zareagoval na môj odpor. Po týchto slovách som sa oprela zadkom o stôl a nechala ho, starého zvrhlíka, nech si užíva. Vytiahol svojho už poriadne stvrdnutého vtáka a priložil ho k mojej dierke. Najskôr pomaly, no potom čoraz rýchlejšie začal prirážať. Dychčal vzrušením i blahom, no keď som cítila, že sa blíži vrchol, odtlačila som ho od seba a zobrala si jeho vtáka do ruky. Možno trochu neskúsene som mu ho začala honiť a o niekoľko sekúnd sa poriadna dávka jeho semena ocitla na papieroch položených na stole. Brigádu som teda mala zabezpečenú a vedúci sa netajil, že to bolo kvôli kvalitnému výberovému konaniu. Bola som vďačná mojej mame, ktorá mi vysvetlila, ako to na takých výberových konaniach vlastne chodí.