Možno Ty

Ďakujem, že si mi v týchto mojich ťažkých časoch dovolil na okamih stratiť hlavu natoľko, že som sa rozhodla venovať Ti tento album, hoci viem, že o ňom ani nebudeš vedieť.

Sedela som na lavičke a telefonovala. V tom sa zjavilo auto a môj pohľad zaujal mladík, ktorý z neho vystúpil. Motor bežal a ja som na chvíľu zatajila dych a telom mi prešli zimomriavky. Snažila som sa sústrediť na hlas v telefóne, no moje myšlienky a pohľad odbiehal niekam inam. Na okamih si sa mi stratil z dohľadu, po chvíli si sa zjavil znova a kráčal sebavedome k autu, zatiaľ čo ja som Ťa celý čas sústredene pozorovala.

Ten tvoj štýl i spôsob, akým si sa pozeral a chôdza, akou si vyjadroval svoju osobnosť...

Dívala som sa na Teba až kým si neodišiel, no mala som pocit, že som si Tvoj posledný pohľad doslova k sebe pritiahla, akoby som podvedome čakala, či mi ho vrátiš, a keď si sa na mňa nakoniec predsa len pozrel, hneď som uhla pohľadom.