Vonku

Ak si myslíte, že ťahať drevo do lesa sa nemá, tak musíte ísť do hôr bez starých známych, bez rodinných príslušníkov.
S otvorenou mysľou človek stretne, čo potrebuje na osvieženie dňa. Vysoko v horách maličkého obranára, čivavku, ktorá zúrivo chráni stokilovú paničku. Ostávajú vám tie obrazy pred očami. Mladý pár s veľkým šteniatkom nejakého poľovníckeho plemena. Predviedol pán, že ho poslúchne: "Sadni!" - Usmiata papuľka a krásne hnedé oči, sadol si, na pol sekundy, aby ihneď skočil do môjho náručia. Možno reagoval na úsmev a chcel ho olíznuť, ale s cudzími sa neto, nekamarátim, ani ak majú krásne štyri nohy.

Zrejme svetové prvenstvo by získala doga. Vyšla na Rysy. Vyšla statočne hore a - dole ani na svet. Viac nás je takých. Na vrchol, to hej, a myslíme si, že život je o tom, byť na vrchole neustále. No tak nie, fakt to nejde, je tam málo miesta, na vrchole sa udržať je iná veda. A keď sa zatne taký kus, že nejde dolu, keď už si dal takú hroznú námahu dostať sa hore? No čo s ňou. Bojí sa, len sa tak trasie, a miesto chôdze cúva skoro až do susedného štátu. Nesledovala som ten príbeh ďalej, len som rozmýšľala, ako sa nesie dolu taký obrovský maznáčik...