objímam Ťa ... silno ma stískaš ... prejdem rukou po Tvojom chrbáte ... po Tvojich vlasoch ... cítim Tvoj kabát a pod ním Tvoj pevný chrbát ... mocný stisk Tvojich paží ... Tvoje líce na mojom líci ... Tvoje bozky na rozlúčku ... aj moje ľúbim Ťa ... nevravíš nič ... len ma stískaš ... viem, že to čo ja vravím, Ty cítiš ... okamih lúčenia ... okamih šťastia ... okamih smútku i radosti ... okamih…
... nohy .... doslova sa s nimi maznáš ... prechádzaš každé zákutie a vôbec ti nevadí žiadna nerovnosť ... ba ani žiadna žilka ... kašleš aj na pupienka .... jednoducho si to užívaš ... jemne pradieš ... občas trocha zavrčíš a v nestráženej chvíľke mierne štipneš ... ako vždy ti to odpustím, iba jemne zastenám a fľosnem po tebe očkom ... aaaauuu, nono no!!! ... a ty ma hladíš neúnavne ďalej .…
prichádzajú vždy nečakane. Keď to najmenej čakáte. Priletia z nečakanej a nedoziernej diaľky a ty to vnímaš, akoby sa sypali priamo z neba. Keď ma oslovíš vílo, predstavím si Tvoje oči a vidím sa, ako behám po lese v šatách divožienky, tenkých a priesvitných. Ako sa v nich pritom vyníma hruď a celé nohy v siluete. A úžasné ťululum ?? .. vidím Tvoj nežný úsmev a aj ja sa usmievam. Keď mi povieš…
..... ľahneš si pekne na brucho ...... vnímam len vôňu oleja a kĺžuce sa ruky ruky po tvojom tele .... tichú tlmenú hudbu a telo podo mnou ... krásne chvíle pohody. Prsty sa zabárajú do naolejíčkovanej kože, uhýba pred nimi, vytvára lesklé voňavé vlny a mňa sa zmocňuje chuť ... chuť ťa pobozkať ... položiť moje prsia na tvoj chrbát, bruško na tvoj zadok a prisať ústa na tvoje ušká, krk ......…
.. šmátram po ňom každučký boží deň .... prebehnem po ňom rukou .. hľadám cuplíčky .... šmátram rukou šmátralkou .... dotýkam sa ho ... krásneho, hladkého ... nikdy na mňa nezabudne .... len ten jeho hlas, občas nemôžem ani trocha vystáť.... a pritom ho má jemný ... presne taký, aký sa mi páči ... ale keď si rozospatá prestieram oči ... vôbec mi taký nepríde ... niekedy by som ho najradšej…
každý deň je vlastne taká malá omrvinka z veľkého koláča života. Sú sladké, lepivé, pichľavé, pikantné ako život sám vo všetkých jeho podobách. Ale taká omrvinka vo výstrihu, to je hotový zázrak !!! Vkladáš si do úst voňavý chrumkavý croissant, chlebík, pagáčik.... A už sa hrnie. Čím väčší pozor si dávaš, tým skôr ju tam máš :)) Akoby sa už vopred tešila ako ťa pichne. Ups a už je až kdesi…
.... keď Valentín tak so všetkým!! Odo dnes to nebude v našej rodine iba sviatok zamilovaných, ale bude to sviatok lásky. Kúpila som červenú ružičku a šla. Nezvoním mám kľúče. Vošla som do bytu a volám na ňu. "Poď rýchlo sem! Niečo ti u mňa nechal Valentín.." Oči sa jej rozžiarili. "Ja som vedela, že niečo vymyslíš. Ja už Ťa poznám!" "Poď urobíme si deň pre seba," vravím. " pozrieme si…
... čisté, voňavé, vybozkávané slnečnými lúčmi a mrázikom... oblečené v čistom šate.... dnes som vytiahla jedny obliečky z pravého damašku, biele s drobnou výšivkou ... málo ich používam a tak sú aj po rokoch ako nové ...akoby ku mne prehovorili hlasom mojej starkej, keď mi ich dávala ... ... vezmi a uži vďačne ... prežili ju a vždy, keď ich vytiahnem zo skrine si na ňu spomeniem ... a užívam ..…
Sviatočný večer ... Dada zapaľuje sviečky. Deti sa okolo nej tmolia a tichúčko pustené koledy dotvárajú vianočnú atmosféru. Všade je vôňa vanilky, kapustnice, hríbov a rýb.Čakajú už len na Martina, keď vtom zvoní telefón. Dvíha sluchátko. Prosím??" , na druhej strane nič iba ticho. "Omyl", pomyslela si a ďalej sa venuje sviatočnému prestieraniu. Cŕŕŕn cŕŕŕn, ozýva sa onedlho telefón znovu.…
parapete blikotal plameň sviečky.Táňa ležala na posteli a počúvala hudbu. So zatvorenými očami vnímala klavír a zamatový hlas speváčky. Slová sa zarývali hlboko pod kožu a mysľou jej preblysli udalosti posledných týždňov. Prečo jej nie je veselo po tých všetkých krásnych slovách? Po všetkých tých vyznaniach? Zrazu zacítila ako sa jej tlačia do očí-ako ju pália v kútikoch. Pohla mihalnicami a…
