Slniečko presvietilo celý dvor. Nakuklo cez obločné sklo a pošteklilo ma nezbedne na líci. Vonku je ešte nehostinná zima, ale už čoskoro začnú kvitnúť crocusy, snežienky, fialky s ich božskou vôňou, púpavy, prvosienky .... Proste jar v celej svojej kráse. Príroda akoby to cítila a pod plášťom studenej zimy prebúdzala sa k životu. Vstávaj!!! už na teba všetci čakajú!! Aj naše srdcia na jar…
Ako ste sa zoznámili? obligátna otázka .... vtipné, bázlivé, plne očakávania, zapämatateľné, nič nevraviace.... proste zoznámenia... z netu v realite .. s mužmi, so ženami. ******* Začínalo sa leto. Bol pekný slnečný deň. Šla som od zubnej lekárky. Zahĺbená do svojich myšlienok som vystúpila z autobusu a vtom som ho zbadala a vedľa neho to malé drobné stvorenie v krátkych šatôčkach. " Ahoj,…
Eva sa zamyslela.... Pomyselné hodiny v jej hlave tikali bim-bam...bim-bam, pekne a spokojne vo svojom rytme, spokojnė myšlienky, spokojný život, srdce bije.. bim-bam...bim-bam. Keď tu zrazu v nemom ūžase zastanū. Vzåpätī sa roztočia ako divė a opäť zastanū a keby mali ūsta a oči, tak ich otvoria dokorån. A toto všetko spôsobil on. Človek, ktorėmu kedysi verila, ale o ktorom už ani netušila,…
moje dve deti sú ako dva stromy. Jeden pevne zakorenený na mieste stojí ako vysoký strom. Odoláva nárazom vetra a viem, že kus života sa môžem o neho oprieť. On zas vie, že ja budem prvá, kto zaleje jeho korene, keď nezaprší. Druhý strom má korene slabšie, kde-aký vetrík ich vyvráti, a tak ho vždy zasadíme, znova znova. A zalievame a že tých zálievok bolo. Až teraz si myslím, že prišiel čas,…
ak Ťa raz stretnem, verím, že na oblohe bude dúha a okrem mňa žiadna druhá.... ak ťa raz stretnem,verím, že budeš pri mne stáť, ak raz už vyriekneš slová, mám Ťa rád.... ak Ťa raz stretnem, verím, že sa budem veselo smiať, keď rozhodnem sa Tebe odovzdať.... ak ťa raz stretnem, verím, že nebudú slová ani sľuby plané, keď zverím srdce do Tvojej dlane.... ak ťa raz stretnem, verím, že naše…
nie som žiadna krásavica, obyčajná žena, akých chodia stovky, ale mužom sa páčim, či už to robí môj úsmev, či jamka v líci, nechám na nich. Ale čo milujem, je keď sa niektorý dostane zo mňa do rozpakov, to by ho človek od takej tichej radosti aj zožral, keď z obyčajnej vety mu zaleje tvár rumenec a on sa zadíva do očí, takýýýýý je chrumkavý. Ale radšej si človek nechá tú tichú radosť len tak…
Tieto bozky trvajú snáď večnosť a čím sú dlhšie, tým sú sladšie. Jazyk sa prepletá s jazykom, špičkou hladí zuby, vťahuje sa jeden do druhého a hrajú tú nežno - vášnivú vzrušujúcu hru s hlbokým zasúvaním i jemným mazlením. Sliny sa miešajú, každé premiešanie stupňuje napätie v tele. Záchvevy v brušku a ten nekonečne slastný pocit, že ho chce, áno chce, chce tak ako snáď nikdy predtým. Hladiac…
hvízdajúc vrútil do zákruty. Diana pohodila hlavou jemne do zadu, rukami odhodila vlasy z krku, aby sa jej neprehrieval v letnej spare a už bola opäť vo svojom svete. .................................. Už sa vidí ako kráča po prehriatom námestí. Kvetovaná sukňa sa jej jemne vlní okolo členkov a obtiahnuté tričko dáva vyniknúť hrudníku. "Nezájdeme si na pivo?", spýtal sa po chvíli Roman. Mlčky…
sú zelené ako dve studničky a je v nich jas?či modré ako nebo, čo skrýva chmáry? alebo hnedé sťa krovky chrústa? dopĺňajú tak nádherne ústa.... presvietené lúčom zvnútra, vidíš koľko je v nich krás.... ukrývajú, čo ústa nepovedia, ale skúsení si prečítať vedia.... sklonia sa nad tie studničky a vidia až na dno dušičky.... prečítajú tam hromy blesky aj pozlátka falošné lesky... teplo, čo…
Bol krásny horúci slnečný deň rozlúčili sa s tým, že sa už dnes neuvidia. Za posledné mesiace trávila Iveta s Martinom toľko času, a tak keď prišla domov, začala s rutinnými domácimi prácami. Vtom zazvonil telefón. " Čo robíš? " Ozvalo sa na druhej strane drátu, " obleč sa, za desať minút som u teba, ideme sa previezť. " Natiahla na seba narýchlo letné nohavice a tričko na ramienka. Vypla vlasy…
