A za celé roky sa to stalo snáď, že na prstoch jednej ruky zrátam, koľkokrát som počula z úst drahého, že ma ľúbi. V tomto smere je trocha zdržanlivo-skúpy. Aj keď si človek opakuje, že dôležité je, že sa tak chová atď atď, ale niekedy to malé ego vystrčí rožky a chcelo by to počuť 😊 Dnes som bola u zubárky, keďže chcem vyriešiť vždy všetky problémy naraz, zodpovedal tomu aj účet, ešte keď som…

Inovovať, upravovať, neskutočná chuť mať veci v harmónii a súlade. Stále sa mi niečo nepozdáva, vymieňam - zdokonaľujem. Vymieňam kvetináče, záclony, o nábytku ani nehovorím. V živote ma to tak nebavilo ako teraz, dolaďovať do detailov, kupovať doplnky, meniť farby - možno na pár liet, možno ani na toľko nie, ale nedám si sama sebe povedať, dnes som si zas objednala kreslo. A už sa teším, ako…

Za siedmimi horami a siedmimi dolármi Veľmi dávno žila raz slečna Babočka Motýľová. Čakala na svojho motýlieho princa. Ale pán Motýľ si dával načas. Keďže sa nejako nedostavoval, začala si namýšľať, že je škaredá tučná húsenica V zrkadle síce videla štíhlu mladú motýliu dámu s rozmachom nežných krídiel spaľovanú vášňou a túžbou, s hlavou plnou hriešnych myšlienok.... Ale aj tak bola…

Sedím si tak vo vani, voda obmýva boky. Našťastie sú to ešte stále pre niekoho zvodne)) umyvam vlasy šampónom a cítiac ich konzistenciu, ktorá nutne potrebuje po lete odstrihnuť, prepadá ma predstava, že sedím v kadernickom kresle, a tak vravím svojej kadernícke, jen čihej, jen čihej. Podvedome sa mi táto veta vynorila v mysli z čias dávno zabudnutých. Sranda, koľko veci sa dokáže nepozorovane…

letné ráno, začiatok horúceho dňa kedy sa ešte dá dýchať bez ujmy na zdraví. Privstala som si, nakoľko musím ísť do práce autobusom. Rezko dom si vykročila na ulicu. " Juj aj svetrík by sa zišiel," pomyslela som si v duchu a vzápätí som si aj odpovedala: "veď na čo, poobede sa nebude dať vydržať. Za šušťavého zvuku auta, ktoré zametá cestu, dorazil autobus. Nastupujem prednými dvermi, keďže som…

Ideme sa poondit ako všetko musí byť eko.. Triedime do neeko plastových odpadových nádob. Samozrejme ze do nich dávame plasty pretože, kým nám pitná voda tečie z vodovodného kohútika, my si ju musíme kúpiť v neekofľaši za pár centov, aby sme to potom triedili do veľkých plastových nádob. Okrem toho, že niekedy človek ani nevie, kam zatriediť ten - ktorý odpad. Spomínam na doby, keď boli veci…

Omieľané, nepochopené, chce len sex.. Však na čo iné by mu mohla byť? Na všetko, na radosť z nového rána, na spoločný smiech, na pochopenie aj aby ju chápal a spoločne životom vedno kráčal a keď sa ona spýta:" Ako vieš? a on odpovie :" Ja viem všetko, " úsmev, pusa, objatie. Tak ako v každom inom vzťahu. Čítanie jeden v druhom a opora vo všednom dní. Neha, cit.. Stretnutie duší a hlboký súzvuk…

muškát zrastený do jednej byle. Kým moje okvetne lístky strácajú na svojej sile, pomaly vadnu - príde čas padania a vietor ich červené srdiečka odnesie vdiaľ, Tvoja stonka rastie s mojou v puku a spolu v okvetnom zhluku, stáčame hlavy k slnečnému dennému svetlu,, hľadiac k nemu jedným smerom, spojac dva rozličné svety v jedno krásne súkvetie, červené ako oheň - ako prúd vášne. Ty vo svojom puku…

Keď sa ti vkradne strach do srdca... Strach, že už nikdy nebude nič tak ako predtým, Strach, že nebudem ti ískať vlasy, Že neobjimeš ma a nepobozkáš ma s úsmevom., Polievam kvety a vidím teba, vijem z ich okvetných lístkov veľkú kyticu spomienok, Radostnych spomienok a lásky a strach ze neupletiem ju celú a vietor mi ju rozfúka vdiaľ, mi občas nedá späť. Si kus zo mňa a ja kus z teba, aký…

teda nie, žeby úplne.. to zas nie, ale nebaví ma už chodiť do práce. Najradšej by som si vyložila nohy na balkónové zábradlie a tam uprostred kvetov si užívala svoj háčkovaný alebo čitateľský svet za štebotu vtákov. Uvarila si kávičku, vdychovala jej vôňu a pekne pritom rátala, stĺpik s jedným nahodením, stĺpik bez nahodenia.....otočiť. A keď prídeš domov ty, vdýchla by som tvoju vôňu a len tak…