Taký ten znudený deň. Poznáme ho všetci. Doma síce kopec práce, ale komu by sa v tom teple chcelo. Chvíľku som premýšľala, že si uľavím, vypustím to napätie čo sa vo mne nahromadilo. Ale ani na to už nemám chuť. To už je aké štádium, že sa mi nechce ani spraviť? Asi to…

Nie som pekná žena, nikdy som nebola a nikdy nebudem. Nikdy som netvrdila, že som, alebo že sa tak cítim. Myslím, že som aj dosť otvorená, na nič sa nehrám. Chcem len jednu vec. Úprimnosť. Nemusí byť hodená do ksichtu s cieľom raniť. Ale proste, na čo sa tu hrať na…

Čo robím? Beží mi v hlave keď hľadám  moje miesto v nočnom vlaku. Sadnem a v duchu sa usmejem. Tak som sa odhodlala. Pár týždňov písania a teraz idem za tebou. Prvý krát sama, prvý krát vlakom....prvý krát za ženou. Čo robím?! Čo ak ma nebude čakať? Čo ak to bude čudný…

Neskoro v noci, fakt som chcela ísť skôr spať, ale nejak mi nejde z hlavy...chlapci a chlapi, teraz to bude trochu o vás. Fakt ma zaujíma, akú máte úspešnosť odpovedí na správy? Viem, že nás žien, reálnych žien je tu pár. Tým pádom máme pocit, že máme výhradné právo…

Sledujem ho už dlhšie...mladší a o dosť...no a čo, myšlienky môžem mať aj na zajačika...obracia sa za barom..vysoký, štíhly, ale nie vychudnutý...pekný...to mi prebehne hlavou a usmejem sa...práve, keď sa otočí mojím smerom..najskôr sklopí zrak...hm..hanblivý...potom…

Júlia bola skromné dievča. Kto ju spoznal, obľúbil si ju. Nevynikala v kráse, aspoň sa ta necítila. Nechýbal jej zmysel pre humor...i keď svojský a bolo mu treba prísť na chuť. Navonok veselá, vo svojom vnútri citlivá a občas smutná. Nerada dávala svoj smútok najavo,…