Poznáte porekadlo: zariekaného chleba najväčší krajec? Tak toto je príbeh o tom, ako sa mi zas potvrdilo, že to platí. Tí, čo má poznajú vedia aký je môj názor na mladších mužov, tzv. zajkov. Nikdy som necítila nejakú potrebu mať niekoho takého. Proste mi vyhovovali muži v mojom veku. Plus mínus. Tak nejak to o sebe tvrdím. Viete, spoločenský tlak a tak. Napriek popisu v profile, napísal. Nedal…

Jasné, to nám tá dovolenka začína fakt perfektne. Ale veď už som si mohla dávnejšie zvyknúť. Nik ti nepomôže, len ty sama. Vo všetkom. Do slova. Dohodli sme sa, že tento rok si to trošku ozvláštnime. Tak inak. Nielen jedno miesto, ale trošku pocestujeme. Decká sa tešia, ja asi tiež a chlap? Nerieši ako vždy. Už presne vidím ako to bude vyzerať. Zas žiadna šukačka. Keď sa tak zamyslím, už viem,…

Taký ten znudený deň. Poznáme ho všetci. Doma síce kopec práce, ale komu by sa v tom teple chcelo. Chvíľku som premýšľala, že si uľavím, vypustím to napätie čo sa vo mne nahromadilo. Ale ani na to už nemám chuť. To už je aké štádium, že sa mi nechce ani spraviť? Asi to bude tým, že to dildo dostatočne neprejavuje city, alebo čo. Pomaly dopíjam kávu a nakoniec sa rozhodnem, že strávim deň niekde…

To som cela ja. Konecne sa rozhodnem spravit nieco pre zdravie...ako aby sme sa chapali, odhodlanie je vzdy, len ta moja lenivost...ale k tomu rozhodnutiu. Konecne som sa odhodlala vytiahnut tenisky a trosku sa prebehnut. Dnes volno, piatocek, co budem len tak sediet. Nahodila som cierne leginy, bezecke topanky, pohodlne spodne pradlo, obtiahnuty top a mikinu. Vsetko krasne, poobzeram sa v…

Čo robím? Beží mi v hlave keď hľadám  moje miesto v nočnom vlaku. Sadnem a v duchu sa usmejem. Tak som sa odhodlala. Pár týždňov písania a teraz idem za tebou. Prvý krát sama, prvý krát vlakom....prvý krát za ženou. Čo robím?! Čo ak ma nebude čakať? Čo ak to bude čudný chlap? Čo ak ostanem sama? Vlak späť mi ide až druhý deň v noci...čo ak... Kľud, už sedíš, neblázni, nestresuj, nejako bolo,…

Sledujem ho už dlhšie...mladší a o dosť...no a čo, myšlienky môžem mať aj na zajačika...obracia sa za barom..vysoký, štíhly, ale nie vychudnutý...pekný...to mi prebehne hlavou a usmejem sa...práve, keď sa otočí mojím smerom..najskôr sklopí zrak...hm..hanblivý...potom sa mi drzo pozrie do očí a úsmev opätuje..neviem presne akej farby má oči, ale ten pohľad...až pička zaplesá a klitoris sa dožaduje…

Júlia bola skromné dievča. Kto ju spoznal, obľúbil si ju. Nevynikala v kráse, aspoň sa ta necítila. Nechýbal jej zmysel pre humor...i keď svojský a bolo mu treba prísť na chuť. Navonok veselá, vo svojom vnútri citlivá a občas smutná. Nerada dávala svoj smútok najavo, rada robila ľudí okolo seba usmiatymi...prechádzajúc mestom rozdávala úsmevy na všetky strany ..neverili by ste, aký vplyv to má…

Teplý júnový podvečer. Kedysi nezvyčajné na toto ročné obdobie, teraz už klasika. Na sebe som mala len ľahké letné šaty a cez plecia tenučký svetrík. Pod šatami len čipkované tangá a hore nič. Nebolo treba, šaty podopierali, čo bolo treba. Zatiaľ bolo príjemne teplúčko, tak bradavky sa spravili, ako sa na dámu patrí...že dáma, usmiala som sa v duchu...navonok áno, v súkromí poslušná kurvička.…

posledny oktobrovy vikend. najidealnejsi cas vypadnut z mesta na samotu. zbalit len to nanjnevyhnutnejsie a podme relaxovat. po prichode vsetko ako ma byt. len ja, klud, slnko, nadherna priroda okolo mna. trosku sa motam po okoli...prijemne straveny den. snad si prijemny spravim aj vecer. sama...so svojimi myslienkami, so sebou. podvecer, uz je chladno sediet von, presuniem sa dnu a zakurim v…