Dlho som sa učila byť sama sebou. Dnes sa už neskrývam. Som trans žena, ktorá si užíva svoju ženskosť, svoju energiu a pozornosť, ktorú dokáže vyvolať jediným pohľadom.

Tento album nie je o odhaľovaní všetkého. Je o napätí. O momentoch, keď sa oči zastavia o sekundu dlhšie, než by mali. O úsmeve, ktorý naznačuje viac, než prezrádza. O sebavedomí, ktoré prichádza s vedomím, že presne viem, aký dojem zanechávam.

Možno si si povedal, že sa len na chvíľu pozrieš. Že zo zvedavosti otvoríš pár fotiek. Lenže každá ďalšia ťa vtiahne hlbšie do sveta plného ženskosti, provokácie a fantázie.

Nie som tu preto, aby som sa ospravedlňovala za to, kým som. Som tu preto, aby som si užívala každý pohľad, každý kompliment a každú myšlienku, ktorú v tebe vyvolám.

A možno by si sa naozaj nemal pozerať.

Ale aj tak budeš. 😉🔥

Načo by si si vyberal ženu s dvomi dierami, keď môžeš mať ženu s jednou dierou a jednou palicou… tajomnú, neodolateľnú a tak trochu nebezpečne príťažlivú, presne takú, na ktorú sa nedá prestať myslieť?

Noc, ktorú som nechcela zabudnúť... Vždy som si myslela, že také veci sa dejú len vo filmoch… až kým som nestála v tom osvetlenom byte a cítila jeho pohľad. Bolo to niečo medzi napätím a túžbou, čo ma úplne pohltilo. Keď sa jeho ruky dotkli mojich, rozprúdil sa vo mne oheň, ktorý som nechcela zastaviť. Každý pohyb, každý jemný dotyk nás približoval viac a viac k okamihu, ktorý som vedela, že si zapamätám navždy.

Bolo to dobrodružstvo, ktorému som sa poddala s vedomím, že práve teraz som tu a nič iné neexistuje.

Zaklopal presne vtedy, keď som sa cítila sama so sebou dobre. Otvorila som dvere pomaly, vedome, s pohľadom, ktorý sa neospravedlňuje. Jeho oči sa mi nezastavili len na tvári — a ja som mu to dovolila. Medzi nami preskočilo napätie, ostré a dráždivé, také, ktoré cítiš hlboko v tele ešte skôr, než si ho priznáš.

Vedela som presne, čo robím. Každý krok bližšie, každý nádych, každá sekunda ticha bola moja voľba. V hlave už neboli výčitky, len príjemné pulzovanie očakávania. Dvere zostali pootvorené, chodba sa naplnila teplom a ja som sa usmiala — pomaly, sebavedomo, s vedomím, že toto je moment, ktorý sa neodmieta. Kamera bežala a ja som sa prestala tváriť, že neviem, kam to smeruje.

Zakázané? Možno. Neodolateľné? Určite.