Posledné mesiace by som pomenovala jedným slovom a to je "zmeny." Akokeby odo mňa odchádzalo všetko staré, to, čo mi už neslúži, čo ma dostatočne neobohacuje a neprináša rast. Stará realita sa búra. Nastal bod nula - tu nie je nič, len prítomnosť, ticho, dôvera, bolesť… Zobrazit více

Charakter človeka spoznáš nie vtedy, keď ide všetko hladko, ale práve v tých neočakávaných a nie príjemných situáciách. Prečo o tom píšem? Nemusím vravieť, ako sa k sebe ľudia správajú keď si ublížia, keď sa cítia zranení a dotknutí. Obzvlášť po rozchode. Každý z nás… Zobrazit více

Dnes som po vyše roku zacítila pocit, na ktorý som zabudla, alebo ktorý som pochovala, myslela, že je mŕtvy. Cítila som svoje staré JA. To, ktoré žilo v prítomnosti, tešilo sa z modrej oblohy, to, ktoré nebolo poznačené rozvodom a sklamaním v láske, to, ktoré sa cítilo… Zobrazit více

Túžim vidieť tvoju tvár,
keď slnko zapadá
Skús ma k sebe pripútať
pohľadom, ktorý máš
Poďme sa báť, že všetko skončí,
ukryme sa v perinách
Sme poslední, čo chcú byť voľní
Poďme sa spolu báť!
Poďme sa báť, že nie je možné
v tejto dobe milovať
Skúsme nájsť v sebe to… Zobrazit více

Iskierky ohňa tancujúce pred očami,
vnímaš dotyky, nepatria však tebe.
Detský smiech - zábava, radosť, bozky tiež.
Už je toho na ňu veľa.
Osamela v aute, myšlienky tíši hlasný drum,
dym zabíja, čo ostalo v nej ešte živé.
Smútok zo šťastia iných, i keď pekný to bol… Zobrazit více

Niektorí ľudia nás milujú, ale nevedia s nami byť. A niektorí nás vnímajú ako svoju pravdu, ale utekajú pred ňou – lebo sa boja, lebo nie sú pripravení, lebo ich duša ešte blúdi.

Ale aj to môže byť láska. A veľmi silná. Tá, ktorá zostáva – aj keď nie je úplná.