Myšlienku ticha a vychutnávania si síce nie práve najlepšieho počasia večer za mesačného svitu na neďalekom posede prerušili kroky, ktoré bolo počuť široko ďaleko...praskanie konárov prezradilo blížiacu sa korisť...no po chvíli počúvania som zistil, že počet nôh nesedel so zverou...boli ľudské... Na chvíľu ma to zarazilo, že kto by sa už len teperil lesom o pol 11 v noci. Potešil som sa...určite…
Vracal som sa z práce, ako vždy v uniforme lebo ma nebaví stále prezliekať sa. Odšoféroval som si svojich poctivých pár kilometrov a už som sa tešil ako odstavím auto a dám si na terase kávičku. Ako som tak prichádzal k svojmu domu, pred bránkou som zbadal človeka...už z diaľky bolo vidno, že je to žena. Jej vlasy svetlej farby jej vykúkali spopod šiltovky. Bola celkom pekne stavaná aspoň na…
Je chladno, je zima, vonku fúka vietor, obloha je jasná...tmavú noc osvetľuje mesiac, ktorý celkom príjemne provokuje. Provokuje ma až tak, že zájdem do garáže a po dlhšej chvíli nájdem to, čo som hľadal.... zoberiem všetko potrebné a upalujem dozadu na záhradu... rozložím trojnožku a položím ďalekohľad...po chvíľke mierenia sa mi ho podarilo nastaviť. Krásne krátery mesiaca si vychutnávam očami.…
