spln...

26. 1. 2024 · 745 zhlédnutí --NESMELY--

Je chladno, je zima, vonku fúka vietor, obloha je jasná...tmavú noc osvetľuje mesiac, ktorý celkom príjemne provokuje. Provokuje ma až tak, že zájdem do garáže a po dlhšej chvíli nájdem to, čo som hľadal.... zoberiem všetko potrebné a upalujem dozadu na záhradu... rozložím trojnožku a položím ďalekohľad...po chvíľke mierenia sa mi ho podarilo nastaviť. Krásne krátery mesiaca si vychutnávam očami...je to naozaj exkluzívny pohľad. Pri mojom obdivovaní ma zrazu niečo vyruší...svetlo z okna domu, spoza pravej ruky cez plot ...no sakra...tam nebýva nik iný len Veronika s manželom...viem dobre, že nie je doma, šiel do Tatier lebo mal voľno a ona dovolenku nedostala, takže je doma sama. Pretriem si oči a pokúšam sa zaostriť do okna...v diaľke vidím siluetu ženského tela, zdalo sa mi sporo odeté...neváham a obraciam svoj ďalekohľad na niečo oveľa krajšie ako je mesiac...Veronika je veľmi dobre stavaná mladá žena, krásne čierne dlhé vlasy, široký úsmev a hnedé oči... chvíľu doostrujem ďalekohľad a už je tam...jujha to som nečakal...v hosťovskej izbe, len v spodnom čipkovanom čiernom prádle pomaly ukladala opraté a vyžehlené veci...pozorujem ako jej prsty skladajú tričká a nohavice...keby tak vedela s akou chuťou sa na ňu dívam. Veci sú uložené v skrini a ona zájde do druhej izby...zaťahuje záclony a vracia sa späť. Ide k oknu kde skladala veci... chvíľu sa zarazila ako keby zbadala, že je niekto sleduje, no očividne jej to nevadilo...jej krásne telo sa natiahlo a šup...znova som videl len siluetu...na ten pohľad sa nedá len tak zabudnúť, povzdychol som si a nasmeroval ďalekohľad znovu na mesiac. Celý zaujatý do šošovky som si ani nevšimol ako ide čas. Prehliadajúc si kráter za kráterom ma zrazu vyľaká hlas:"Ty beťár jeden, že si ma sledoval cez okno?" Jej hnedé oči ako by ma prebodli, mala na sebe tepláky a hrubú bundu...narýchlo sa obula do čižiem...chcel som niečo povedať no po chvíli zatĺkania som sa priznal... Prepáč Veronika ale tomu sa naozaj nedalo odolať... všetko to krásne, čo zakrývaš čipkami, skryje celý mesiac....som len zvedavý."mmm Ty si ale lichotník" zaznelo a aj keď bolo chladno trochu odhrnula bundu...fuuha vzdychol som si v myslí, veď ona pod ňou nemá nič, len to, čo som videl ďalekohľadom...také niečo ma vie neskutočne vzrušiť, predstava, pokušenie zájsť tam rukou, cítiť teplo...možno aj pohladiť..."môžem sa pozrieť?" opýtala sa...ja jej na to, že samozrejme ... no mojou nešikovnosťou som celý ďalekohľad zhodil. Márne som sa ho snažil dať na miesto...nedarilo sa, vzrušený, nervózny...ospravedlnil som sa: "prepáč, dnes z toho asi nič nebude" no zaskočila ma odpoveď..."ale bude Danko!" zašepkala...vzala moju ruku do svojej a pomaly ma viedla...v tom momente som si ani neuvedomil, čo sa deje...prebral som sa až v garáži opretý o stôl pod bozkami vášnivej Veroniky..."mmmm to by sme nemali" vravím jej..."pssst" zaznelo z jej úst...rozopla mi košeľu a bozkávala moju hruď, pritom mi siahla do rozkroku, ani sa nemusela namáhať a bol som tvrdý...nedalo mi to a musel som...zaútočil som po jej krásnych perách...mmm tie chutia výborne a ten jazyk...jedna báseň, užívam si každý jeden bozk...vklznem rukami pod bundu čo má na sebe...neviete si predstaviť aký je to pôžitok dotknúť sa takého teplého, hebkého ženského tela... mňam...rozopnem rukou podprsenku a zhodim ju dole, pred očami mám nádherné prsia so stoporenými bradavkami...vyzliekam sa aj ja ...chcem ich cítiť na sebe... vychutnávam si to...a rukami jej cez tepláky masírujem zadoček...túžim sa dostať pod ne a ani sa nepýtam už som tam...jej čipka mi jemne prechádza pod rukou...zasepkam jej do uška: "si tak krásna" od nej zas na oplátku: "už dávno Ťa chcem!" ... nedá sa mi dlhšie otáľať a vymeníme si miesta...opriem ju o stôl, bozkávam jej krk, hruď, prsia, klaknem si a pokračujem na bruško... tepláky jej stiahnem až na členky, jazykom sa zalizujem cez jej stehno až tam kde to má najradšej, odhrniem nohavičky a vychutnávam si to najtajnejšie miesto...po chvíľke pridám prst, potom dva...mmm je to tam veľmi príjemne vlhké..."prosím poď už" zazneje mi do ucha...no oponujem: "tak veľmi horím vzrušením, že hneď budem Veronika" Jej odpoveďou bolo len "nevadí veď aj ja" to má nakoplo...odhrnul som znovu nohavičky a pomaly ho do nej zasúval... také niečo som už roky nezažil...užíval som si každý CM vniknutia... každý jej pohyb, každý jej vzdych...po pár vniknutiach som pocítil nával horúčavy ale videl som, že je to vzájomné...Veronika si rukou siahla na mňa a potom na seba...jej dych sa zrýchlil a už aj to prišlo...krásne sa uvoľnila a užívala si uspokojenie... rýchlo som ho vytiahol a namieril si to ním na jej bruško...jej rýchly dotyk priviedol aj mňa k nádhernému orgazmu...to je úľava...ako z rozprávky...ale nikomu ani muk;-)