Dnes je to presne týždeň, kedy som o 14.00 zaklopal na dvere izby č.32 a otvorila mi vysmiata Zuzana. Nadržaný a nabalený dvomi fotoaparátmi a dvomi gopročkami som sa pozeral práve do jej modrých očí, pre ktoré občas neviem vôbec spávať. Tešil som sa ako malý študentík, ako ju o chvíľu vyzlečiem z tej teplákovej súpravy, ktorú mala na sebe a ani som sa to v mojom pohľade nesnažil skrývať. Už ma…