Mal krásne zelené oči, prenikavé, plné života. Dalo sa v nich utopiť pri jedinom pohlade. Nepripomínal pohľad svätého muža. Skôr pastiera, ktorý by dokázal ochrániť stádo aj vlastným telom. Štyridsiatnik v najlepších rokoch. Ramená pevné ako lavice, hlas zemitý. Ruky, ktoré si žena nevie nepredstaviť na svojom drieku. Kostol páchol vlhkou omietkou, voskom a pokáním. Svetlo z vitráží sa lámalo na…
Sedím v električke číslo 17. Máj, sobota večer, teplo ešte drží na pleciach ako zostatok objatia, ktoré nikto nedopovedal. Praha je zlatá a unavená, ako servírka, čo celý deň obsluhovala nikdy nekončiaci dav turistov, ale teraz si konečne sadla na terasu a zapálila si. A vtedy nastúpila. Zo šera ulice priamo do oranžového svetla električky. Ebenová. Čiernovlasá. Taká, čo keď si sadne, zmení…
Sedela v rohu kaviarne, v jemnom šere slabej lampy a v sivej clone cigaretového dymu z vedlajšej miestnosti. Svetlo malo odieň v ktorom ti aj vlastné myšlienky pripadali hanblivé. Knihomolka. Taký ten druh ženy, ktorú väčšina chlapov ani nezaregistruje. Nie preto, že by bola neviditeľná. Len preto, že všetci hľadia tam, kde sa to natriasa, kde sú plné hoci aj napichané pery a zadky ako z…
Večer sa lepí na steny ako zvyšky ranných stavov po flaši silného vína a ja stojím na balkóne s pivom, čo už nie je ani studené, ani dobré. A tam je ona. Na dvore medzi barákmi visí bielizeň. Skoro ako za čias, keď susedia ešte vedeli, ako sa voláte, a decká si kopali loptu o stenu. Dnes visia len tie ticho smutné handry, aj to málokde. Ale dnes vešia aj ona. Svoje sexi prádlo. Krásna žena.…
