SMS-ka: „ Zoberiem ťa do krásnej, tichej reštaurácie pri vode. Budeme sedieť na terase s výhľadom na jazero, obklopení svetielkami a jemnou hudbou. Len my dvaja, v pokojnom prostredí, kde si budeme môcť nerušene hovoriť všetko, čo cítime. Oblečieš si čierne šaty a ja prídem v elegantnom obleku. Celý večer budeme popíjať naše obľúbené víno, užívať si krásnu atmosféru a vzájomnú blízkosť “ – píše…

„ Steffanie, chcem aby si tento sex užila tak intenzívne, akoby sme sa milovali posledný krát. Chcem, aby si zapojila všetko kým si. “ – a vykročila ku mne. Zachvela som. Celeste to vyslovila nežne, ale zároveň s podtónom hlbokej autority. Jej pery sa pri tom len nepatrne pousmiali, no v očiach mala niečo nečitateľné. Niečo, čo som v tej chvíli nerozlúštila. Dych sa mi zrýchlil. Nie pre strach.…

Noc bola tichá. Zaspala som hlavou jej lone a ráno som sa zobudila v tej istej polohe. Jej nežné prsty mi hladkala líca, jej dotyk bol nenahraditeľný. Oči sa mi na chvíľu zatvorili, užívala som si teplé slniečkové lúče, ktoré mi zohrievali nohy. Bol to nádherný moment – prebudenie vedľa nej. „ Dobré ráno, moja krásna. “ – zaznel jej hlas. Otočila som sa k nej. Jej pohlaď bol plný starostlivosti,…

Keď ma Celeste pobozkala na ulici, celý môj svet sa rozpadol na prach. Už neexistovalo nič iné. Existovali len jej pery, jej ruka na mojom zadku, jej prsty pod mojimi legínami. Bože môj! Bol to ten moment. Tá chvíľa, keď som pochopila, že zaľúbila som sa do nej, nenávratne. Celeste bola môj osud. Moja túžba. Moja bohyňa. Nasledovala som ju cez nočný Paríž ako omámená. Moje nohy kráčali…

Poviedka pre DÁMY - Veľkolepý príbeh Celeste a Steffanie: Keď sa na to teraz pozerám späť, neviem pochopiť, ako som mohla byť taká slepá. Ako som mohla nevidieť, že Celeste vedela o mne všetko už od prvej sekundy? Nechápem, ako som mohla veriť, že toto bude len práca. Že som mohla vstúpiť do jej sveta a vyjsť z neho ako tá istá osoba. Paríž! Mesto módy, umenia, vášne, intríg. A mesto, kde sa môj…

Ležala som tam celkom bezbranná, pripútaná k posteli v hotelovej izbe, z ktorej nebolo úniku. Hlava plná zmätku, strachu, ale zároveň aj vzrušenia a hnevu. Ani sama som si nebola istá, ktoré z týchto pocitov prevládali. Zároveň, chyžná kráčala ku mne. Samotný pocit z tohto faktu? Sama neviem. Jednu vec som ale vedela – toto tej mrche vrátim. Dvere sa zatvorili. Chyžná, ktorá práve vošla, ihneď…

Vydali sme sa tak domov! Domov, do teplučká. Keď sme sa konečne dostali do bytu, vzduch medzi nami bol nabitý napätím, ktoré sa už od prvého bozku budovalo. Dvere za nami sa pomaly zatvorili a obaja sme vošli dovnútra do priestoru, kde sa malo udiať to, po čom sme obaja tak túžili. Svetlo slabého osvetlenia odrážalo na podlahe. Jemný a romantický jazz, čo som zapla cez iTunes už z taxíka,…

„ Rose! Dnešný večer platí? “ – Píše Mishell na WhatsApp-e. „ Ahoj, cici. Áno, jasné, platí. Budem tam načas. “ – Odpovedala som. „ Dobre! Ja tam budem presne na ôsmu. A volaj ma Mishell, nie cici! “ – píše opäť. „ Iste. Inač si ešte v práci? Alebo čo robíš? “ – Prejavujem záujem. „ Áno, som v práci, mám ešte pacientov. Nemám moc času, len som chcela vedieť či dnešok platí. Tak večer o ôsmej.…