Glory hole aneb Noc, na ktorú sa nezabúda (part 1) Nedeľa by vraj mala byť oddychovým dňom, no ja som už od rána pociťovala neskutočné napätie z faktu, že sa stretnem s pánom. Pička.. ach, tá už ani nevedela čo to slovo „šukať“ vlastne znamená, keďže jej už veľmi dlhý čas nebolo dopriate. No v tejto poviedke sa šukať ani nebude. Pán mal so mnou iné plány a ja .. ako vždy som so stiahnutou riťkou…

… už asi piatykrát sa snažím začať písať túto „poviedku/príbeh“, snažím sa ju poňať tak, aby som vyjadrila všetko, čo chcem. Začnem teda citátom, ktorý som si nedávno osvojila: „Moje blaho sa nazýva: môj Pán chce. Jeho: ja chcem“. Je sobota, blíži sa 18-ta hodina a ja už netrpezlivo čakám na dohodnutom mieste. Pozerám do mobilu, odpočítavam minúty. Obojok na mojom krku len zdôrazňuje to, že som…

… nakoniec sme dali cigu a rozlúčili sa. Ale pekne poporiadku. V poslednej dobe bolo toho na mňa veľa (keďže sa vždy snažím mať svoj pracovný/študentský život pod kontrolou.. plus pribudli nejaké tie problémy doma a.. nezvládala som situáciu), a tak som si svoju bezmocnosť začala vybíjať.. na mojom pánovi. Ani neviem, ako – chtiac-nechtiac – som k nemu bola čím ďalej tým nepríjemnejšia a tak…