Klára a ranná káva
Bolo ráno a Klára sa prebudila do tichého, zimného dňa. Otvorila oči a hneď si všimla, ako svetlo preniká cez záclony a vytvára na strope jemné tiene. Zívla, natiahla sa a so spokojnosťou sa uvelebila pod teplou perinou. Vonku bolo ticho, len občasný zvuk snehu padajúceho zo strechy narušil pokojnú atmosféru. Zvedavo vstala, prešla k oknu a jemne odtiahla záclonu. Pred ňou sa rozprestieral…
