Dve torty

Záver malej poviedkovej série o Eve a Samovi.

Eva vedela, že do toho spadla až po uši. Užívala si to nádherné obdobie zamilovanosti. Videla to v zrkadle, v ktorom sa na ňu usmievala nová žena. Cítila tú energiu, ktorú jej endorfíny vlievali do žíl. Nechápala, ako sa jej to mohlo stať v tomto veku, bláznivo zamilovaná prežívala dávno zabudnuté prejavy lásky. V rádiu hrali lovesongy a zrazu im dokonale rozumela a pri každom refréne vedela, že to je presne o nej a Vanilke. Každá jeho správa ju obliala kýblom šťastia, ktorý je vykúzlil úsmev na perách.

Občas sa zamyslela nad tým, že je vlastne súčasťou nevery. Trvalo sa jej darilo tento pocit potláčať. Hovorila si, že ona ho predsa nezviedla, ona len odpovedala na jeho volanie. Ak by to nespravila ona, bola by na jej mieste iná. Čiže v tom bola nevinne ako jarný vánok vo vlasoch. Na chvíľu.

Pristihla sa, že z času na čas rozmýšľala nad jeho ženou. Ako by to brala, keby sa to prevalilo, že jej muž má milenku? Vyvádzala by? Alebo by len plakala a prosila? Alebo by ho s hrdosťou vyhodila z domu? Stále si hovorila, že ak si našiel milenku, muselo to doma škrípať. Spokojný muž predsa nepotrebuje klopať na ďalšie dvere. Ukľudňovala a chlácholila sa vlastnými teóriami, aby potlačila ten zlý pocit, ktorý sa aj tak stále dral na povrch pri každej jeho dlhšej odmlke Vedela, že vtedy sa venuje rodine. Vždy ju prepadol smútok a výčitky. No dokázala ich stále nejako prebiť. Až raz.

Vanilka vypadol na víkend s rodinou k rodičom. Rodinná oslava, on aj jeho žena mali naraz narodeniny. On sa tváril, že je to povinná jazda a oslavy aj tak nemá veľmi rád, budú len v malom rodinnom kruhu. Neprerušil komunikáciu ani počas víkendu. Kritickou sa stala nevinná fotka. Boli na nej dve torty a text: moja maminka nám dala obom spraviť tortu. Jeho mala tvar tenisky a torta jeho ženy tvar tenisovej rakety. Eva úplne zamrzla. Zrazu jej všetko došlo. Pozerala sa na fotku dokonalej lásky. Keď mama má rovnako rada svojho syna ako aj nevestu. Lebo aj na malú rodinnú oslavu dá spraviť tortu obidvom namiesto jednej spoločnej. Eva čítala z tej fotky oveľa viac ako bolo nutné. Videla súdržnú rodinu, kde všetci žijú čisté životy a sú k sebe úprimní. Kde, ak by sa prevalilo, že syn má milenku, tak by tým trpeli všetci, nielen manželka. A samozrejme deti.

Eve tá fotka navždy zmenila pohľad na ich vzťah. Zrazu si uvedomila, že žije v klamstve a nesie svoj podiel na nevere. Neexistuje ospravedlnenie. Nedokázala sa však vzdať svojho kúska šťastia. Vedela, že Sama potrebuje stále rovnako. Ale jej správanie sa zmenilo. Do jej milých a vtipných správ sa nenápadne vkradol sarkazmus a odťažitosť. Jej stále dobrú náladu zrazu prefackala depresia a realita vlastných problémov. Vanilka ten chlad cítil. Pre neho sa nič nezmenilo, stále sa pýtal, čo jej je. Ona odpovedala typicky žensky, nič, nechaj tak.

O pár dní mal letieť mimo Európy na preteky. Dlho sa na ne pripravoval, vedela, že mu na nich záleží. Chcela sa s ním predtým ešte vidieť. Vidieť a pomilovať. On si však v tom prípravnom zhone nevedel nájsť čas. Nakoniec sa dohodli, že za ním Eva príde podvečer do firmy, len sa rozlúčiť. Obliekla sa veľmi zvodne. Cítila, že mu to dĺži, za to podráždené obdobie. Bola milá, žiarila a smiala sa. On sa strašne tešil, že im to vyšlo. Ako vždy bol v celej firme sám. Všetci už boli dávno doma. Eva ho chytila za ruku a ťahala do zasadačky, kde to už poznala. Povyzliekali sa navzájom. Bez slova. Nemuseli sa na ničom dohadovať, boli už úplne zohratí. Vanilka si sadol na gauč a ona rovno na neho. Bola pripravená okamžite. Pozerali si do očí a Eva si to užívala vo vlastnom tempe. On ju držal za pás a pomáhal jej v prirážaní. Bolo to rýchle. Ešte nikdy sa tak rýchlo nespravila. Ju samú prekvapil orgazmus, ktorý prišiel v plnej sile a roztriasol jej celé telo. Objal ju svalnatými pažami a počkal kým odoznie a vráti sa do prítomnosti. Eva potom pokračovala, za hlasného mľaskania sa spravil aj on priamo do nej. Poďakovali si. Obliekli sa a začali sa rozprávať. Nemali veľa času. Vanilka prehodil niečo v zmysle, že to bolo úžasné, ako vždy, keď sú spolu. Ale keď sme od seba tak si iná. Eva presne vedela, na čo naráža. Nemala chuť mu to vysvetľovať. Povedala, že mu k tomu napíše mail. Dlho sa bozkávali. Museli sa rozlúčiť. Eva cítila, že sa niečo zlomilo. Vedela to hneď ako jej zavrel dvere na jej aute a odišiel k svojmu.

Doma si poplakala. Pochopila, že ho stratila, a že už sa to nevráti. Písali si ešte týždeň, kým sa Vanilka priznal, že ďalšie stretnutie neplánuje. Domyslel si, že mail, ktorý mu chcela napísať bude rozlúčkový. Eva mu to nevyvrátila. Vedela, že by to nemalo zmysel. Bolo to mimo jej presvedčenia, bojovať o chlapa, ktorý ju nechce. Strašne to bolelo. Je cenou za pravú lásku vždy rozdupané srdce? Mohla to byť pravá láska, ak bol ženatý? Z jej strany bola. Lásku má človek v sebe, bez ohľadu na to, či je opätovaná alebo nie. Jej srdce krvácalo. Už nikdy si nevyberie zadaného. Nikdy...