Májový úlet 2. časť

Potom ako púšťam jej horúcu ruku, s napoli otvorenými ústami odpovedám: "áno, veľmi rád si dám s vami šálku čaju" a v momente sa mi hlavou začnú rojiť myšlienky - kam? ako? kam? No zbytočne. Žienka sebavedome preberá iniciatívu a nabáda ma nech ju nasledujem. Vyrážame rezkým krokom každý so svojím nákupom smerom von na parkovisko. Bez slova kráčame až zastaneme pri zelenom Minicoopri. "Potrebujem to doma vyložiť do chladničky" prehlási a berie mi z rúk všetko čo jej podávam. Kým vráti vozík na svoje miesto obratne vykladám svoj nákup do Toyoty ktorú parkujem len pár krokov odtiaľ. "Poďte za mnou, bývam tu kúsok..." hovorí mi akoby nič. Omámený nechávam všetko tak a rýchlo sadám do auta. Kým ona vyparkuje, ja zapínam dáta a googlim- kaviareň, čajovňa, hotel... Nasledujem ju cez celé mesto. Na semaforoch mám chvíľu čas pozerať do telefónu. No akosi mi dochádza, že pozvala ona mňa tak tieto starosti púšťam z hlavy a upriamujem sa na tú dámu v aute predomnou. Srdce mi začína búšiť silnejšie a moje vzrušenie nenechá na seba dlho čakať. Toporivé telieska sa mi nalievajú krvou, až si musím siahnuť do boxeriek a urobiť môjmu nadržanému parťákovi viac miesta. Sekundové záblesky fantázie ma privádzajú do vytrženia. "Musím sa upokojiť", presviedčam svoju poblúznenú myseľ. Ale to už prichádzame na sídlisko a odstavujeme svoje tátoše vedľa seba pred panelákom. Pripravený počkať kým si doma vyloží nákup, zrazu cítim jej netrpezlivý pohľad. "Tak už ideš, alebo ťa mám prosiť?" Prednáša mi telepaticky. Okamžite vystupujem a ponúkam sa k dispozícii pomôcť. Beriem tašky, napadá mi že mám jeden parádny prírodný vešiak ktorý by v tej chvíli udržal celý ten náklad. Nastupujeme do výťahu a ten malý priestor sa razom naplní jej vôňou. "Môžeme si tykať?"spytuje sa a skôr než stihnem prikývnuť pritisne sa na mňa a bozkáva ma na ústa. Cítim jej plné prsia a naliate bradavky na hrudi. Cvak, výťah zastal a uvoľnil poistku dverí. "Nezľakni sa prosím, nebývam sama." Ale to už otvára dvere do bytu a mne sa uľavuje že spolubývajúca má štyri nohy a pradie. "Poď ďalej, toto je moja Čiki". Presne ako jej panička sa ku mne v momente pritúli svojím hebkým kožúškom. "Buď ako doma" víta ma v svojom útulnom a teplom bytíku. Kým Lívia kŕmi mačku a vykladá nákup, ja sa prechádzam a nasávam atmosféru jej ezotericky zariadeného príbytku. Fotky dospelých detí ktoré už vyleteli z hniezda niekam do sveta. Pestrofarebné mandaly vo mne prebúdzajú tak dlho potláčané emočno. Práve si uvedomujem celú situáciu a prestávam byť tak nenásytný po sexuálnom zážitku. Priestorom sa začínajú šíriť tóny exotickej meditačnej hudby so zvukmi vodopádov a lesa. Môj tep sa spomaľuje a ja sa s mŕtvolným kľudom zosúvam na široké kreslo. Nemôžem tomu uveriť. Ktorá žena si pozve domov cudzieho chlapa po pár vetách? Určite zo mňa cíti niečo výnimočné. "Musím do sprchy" zahlási trochu uponáhľane pani domáca a skôr ako za sebou zatvorí dvere, posiela mi vzdušný bozk. Ja som sa sprchoval ráno, ale pre istotu idem na wecko a svoje intímne partie si ešte rýchlo prebehnem v umývadle. Fantázia mi beží na plné obrátky. Za tou tenkou stenou je krásna žena, úplne nahá a ja o chvíľu uvidím každý detail. Teda aspoň dúfam. Sadám si naspäť do kresla, keď v tom sa otvárajú dvere kúpeľne. Lívia prechádza zahalená v hrubom uteráku popred vstup do obývačky a stráca sa niekde v útrobách bytu. Iba jemným úsmevom mi akoby naznačuje "už už zajko, hneď som tu". A naozaj, o pár chvíľ sa zjavuje v tenučkom polopriesvitnom župane po zem, nesúc podnos s čajom. Zreteľne vidím iba jej krásne chodidlá a nechty namaľované červeným lakom, všetko ostatné ešte len čaká na odhalenie. Pokladá podnos na stolík a sadá si do kresla oproti mne. " Dáš si čajík fešáčik?" ...