Zákazník č.1 v dotykoch čo ostali - II.

Masér sa sklonil bližšie. Dlane mu jemne prešli po stehnách, potom vyššie, až sa zľahka dotkol jeho penisu. Tomáš sa mierne napol, ale nepovedal nič. Len to prijal. Masér jemne hladil jeho guľky, teplé a plné, dlane sa prispôsobili ich váhe. Bol opatrný, vnímal každú reakciu. Jazyk jeho dotyku bol teraz iný — nie terapeutický, nie náhodný. Bol osobný. Vedome osobný.
Prešiel prstami vyššie, pozdĺž jeho penisu, ktorý sa začal prebúdzať, kúsok po kúsku. Nič prudké, nič dravé. Len tiché priznávanie túžby medzi dlaňami. Tomáš vzdychol. Nie nahlas. Nie teatrálne. Skôr ako niekto, kto po dlhom čase konečne dovolil telu, aby cítilo.
Masér jemne perami prešiel po Tomášovom vnútornom stehne, len jediným dotykom, ako letmý bozk, ktorý bol takmer rovnako odvážny ako dotyk kože.
Tomáš sa pousmial, oči stále zatvorené.
„Dávaj pozor, frajer... ešte ti to aj podpíšem do zoznamu najlepších služieb.“
Masér sa ticho zasmial, ale jeho prsty, pery a dych sa medzičasom presunuli tam, kde doteraz nikdy neboli.
Pomaly prechádzal prstami pozdĺž vnútorných strán Tomášových stehien, až sa nevyhnutne vrátil k jeho guliam. Jemne ich vzal do dlane, obkrúžil palcom a ukazovákom, len tak, aby ich cítil — ich váhu, ich teplo, ich realitu. Tomáš si povzdychol, natiahol ruky popri tele a zavrel oči. Masér sa sklonil ešte nižšie.
S dychom, ktorý hladil pokožku ako horúci vánok, sa priblížil k miešku a perami sa ho zľahka dotkol. Tomáš sa nepatrne zachvel. Len stehná mu mierne zašklbli, boky sa nebadane nadvihli oproti. Miesto slov sa z jeho hrdla vydralo tiché zamrmlanie, ktoré masérovi povedalo viac než tisíc viet.
Masér znova prešiel perami po miešku. Tentoraz si ho jemne nasal do úst, len jednu guľku, len na okamih.
Pocítil, ako sa Tomášove telo napína, ako sa jeho prsty zatínajú do plachty pod ním.
„Hej, brácho...“
zahundral Tomáš, ale v jeho hlase už nebola obrana,
„... ak ešte chvíľu budeš pokračovať, budem ti musieť písať poďakovanie aj s venovaním.“
Masér sa ticho zasmial proti jeho pokožke.
Ten smiech sa zmiešal s teplým dychom, ktorý sa vinul po stehnách, po miešku, až sa šíril celým Tomášovým telom.
Znova sa sklonil a tentoraz si jemne vzal do úst aj druhú guľu. Pomalým, sústredeným pohybom jazyka a pier ich hladil, preskúmaval. Bol v tom rešpekt. Bola v tom túžba. A bolo v tom niečo, čo Tomášovi nedával nikto predtým — pozornosť a úctu k miestu, ktoré bývalo len rýchlym prechodom v hre vášní.
Tomáš už nevtipkoval. Len ležal, vnímal, prijímal. Jeho penis sa začal dvíhať, tvrdý, tlačil všetkou silou do stola. Masér prstami jemne prešiel od mieška až po koreň, bez ponáhľania, ako keď niekto sleduje čiaru na mape, ktorú si roky nosil v hlave. Jemným dotykom naznačil Tomášovi aby sa otočil.
Tomáš poslúchol a vnímajúc čo bude nasledovať len zamrmlal:
„Fakt som nemal nikdy lepšieho maséra... a to som si myslel, že thajky sú top.“
Masér sa ticho zasmial. Jazykom prešiel po spodnej strane Tomášovho penisu — pomalým, špirálovým pohybom, jemne, s úctou k tej premene, ktorá sa mu odohrávala v dlani. Miloval ten tlak prebúdzajúceho sa penisu od vzrušenia. To pnutie ktoré uspokojovalo cez jeho pery jeho mozog vraviac „toto je vzrušujúce.“
Tomášov dych sa prehĺbil. Jeho boky sa mierne pohli, nehľadané, neplánované.
Len inštinkt. Masér si dal načas. Nesnažil sa nič uponáhľať, ako by každá sekunda bola sama o sebe cieľom.
Tomáš trhol bokmi, ale hneď sa zas uvoľnil. Nepovedal nič. Nepotreboval.
Masér si potom špičku žaluďa vzal do úst. Len tak — jemne. Obkrúžil ho jazykom, pomaly, sústredene, každým ťahom dávajúc najavo, že to nie je len mechanický pohyb. Je to pozvanie. Pocta.
Tomáš zastonal. Ticho, cez zuby, akoby sa bál, že zvuk by mohol prerušiť kúzlo. Masér pokračoval. Jazyk prechádzal po žaludi, potom znova okolo, po spodnej strane.
Jednou rukou jemne držal koreň jeho penisu, druhou hladil jeho brucho — v pomalom rytme, v ktorom sa miešala starostlivosť s neukrytou túžbou.
Postupne si Tomáša bral hlbšie. Po centimetroch. Ústa sa mu prispôsobovali, jazyk kĺzal popri celej jeho dĺžke, priťahoval ho k sebe. Jemne ho sal.
Tomáš sa napol.
„Bože... to je...“ zašepkal, ale slová sa mu stratili v polovičnom vzdychu.
Masér mu teraz prisával celé telo penisu, z úst vytváral jemné vákuum, pohyboval sa v pomalom, premyslenom rytme. Nie prudko. Nie dravo. Ale s oddanosťou, ktorá hovorila všetko, čo roky zostávalo nevypovedané.
Tomášove ruky sa presunuli dozadu. Jednou sa jemne dotkol kamarátovej hlavy.
Nie, aby ho ovládal. Len preto, aby cítil, že je tam.
Masér pokračoval — hlbšie, plynulejšie. Každý pohyb úst, každý dotyk jazyka pod žaluďom, každý nádych cez nos medzi zasunutím bol krokom k okamihu, ktorý sa už nedal odvrátiť.
Masér cítil, ako sa Tomášovo telo pod ním postupne napína. Boky sa pohybovali vpred, stále v tom istom rytme, čo určovali jeho ústa a jazyk.
Zrýchlil trochu tempo. Nie veľmi. Len toľko, aby jeho pohyby pôsobili prirodzenejšie, naliehavejšie. Každý pohyb úst bol teraz hlbší, plynulejší.
Tomáš zatínal prsty do svojich stehien. Jeho dych sa zmenil na trhané nádychy a výdychy. Ústa mal pootvorené, čelo orosené jemným potom.
Masér si ho bral znova a znova. Ústa mu kĺzali po celej jeho dĺžke, niekedy sa na okamih zastavil na špičke, len aby sa znovu hlboko spustil dolu.
Prsty mu jemne hladili koreň penisu. Hral sa s ním, s jeho napätím, s jeho hranicami.
Tomáš zastonal, dlhšie, vášnivejšie.
„Bože... ešte... ešte trochu a...“
Nedokončil vetu, jeho hlas sa zlomil do tichého zavzdychania.
Masér to cítil. Cítil každú vlnu blížiaceho sa vrcholu. Cítil, ako sa jeho telo pripravuje — ako sa gule sťahujú, ako sa penis v jeho ústach ešte viac napína. A potom to prišlo. Tomáš sa prudko prehol v páse, jeho ruky vystrelili dopredu a chytili maséra za hlavu — nie drsne, nie panovačne, ale s naliehavým zúfalstvom muža, ktorý sa už nemá kam ukryť pred vlastným telom.
Výstrek prišiel mohutne. Prvá dávka zasiahla hrdlo v masérových ústach — teplá, hustá, silná.
Nasledovala druhá vlna, a tretia, kým masér trpezlivo, oddane všetko prijímal.
Nechával sa naplniť všetkým, čo mu Tomáš dal. Bol to jeden z jeho snov. Miešal sa s realitou ako sa teraz miešalo to najchutnejšie semeno s jeho slinami.
A keď sa konečne Tomášovo telo uvoľnilo, keď sa jeho boky zvalili späť na lôžko, keď jeho hrudník dýchal, akoby práve dobehol maratón, masér sa pomaly odtiahol. Perami si prešiel po kútiku úst, usmial sa ticho pre seba. Semeno vždy chutí len tak ako chceme, aby chutilo. Bolo to ako piť z prameňa, ktorý čakal len naňho.
Chutnalo to ako niečo, čo nebolo iba telom, ale aj všetkým, čo medzi nimi roky rástlo, neviditeľné. To všetko vytváralo tu zvláštnu a neopakovateľnú chuť.
Tomáš ležal ešte chvíľu nehybne. Potom, s posledným nádychom a úsmevom na tvári, zamrmlal:
„Myslím, že budeš musieť pridať do cenníka položku 'geniálna fajka'.“
Masér sa ticho zasmial, prešiel prstami po jeho ohanbí a šepol:
„Tá tam je. Ale len pre špeciálnych zákazníkov.“
Dychy sa spomaľovali, telá sa upokojovali. Masér jemne prechádzal prstami po Tomášovom bruchu, len tak, ledabolo, ako keby kreslil neviditeľné mapy.
Tomáš otvoril oči, pozrel naň so zvláštnym úsmevom — kombináciou vyčerpania, spokojnosti a ľahkého zahanbenia, ktoré obaja cítili, ale nebolo medzi nimi prekážkou.
„Tak teda...“ začal Tomáš ticho, s tónom, akým sa začínajú tie rozhovory, čo nikdy nemali existovať.
„...toto je naše nové malé tajomstvo, hej?“
Masér sa len usmial a kývol.
„Myslím, že najkrajšie, aké máme.“
Tomáš sa posadil na kraj stola. Rukou si prehrabol vlnité vlasy, druhou si zakryl spodok tela, akoby len teraz začal vnímať, že je úplne nahý.
Masér si sadol oproti nemu na zem, s chrbtom opretým o stenu. Obaja chvíľu mlčali, ale v tom tichu nebolo nič ťaživé. Bolo v ňom niečo uvoľňujúce. Ako keď sa na jar konečne roztopí posledný sneh. Tomáš sa usmial a oprel si lakte o kolená.
„Vieš...“ začal, váhajúc,
„...keby mi niekto pred dvoma týždňami povedal, že skončím takto na stole... a ešte... takto... tak by som sa mu vysmial.“
Masér sa jemne zasmial.
„Ja by som mu zase potichu závidel.“
Tomáš sa naňho pozrel, teraz vážnejšie.
„Fakt?“
Masér prikývol. Bez hanby, bez hrania sa na niečo iné.
„Vždy som si predstavoval, ako asi vyzeráš nahý,“ priznal ticho, takmer ako keby vyznával modlitbu.
„Roky. Ticho, v sebe. Aké to môže byť s tebou. Ako chutíš. A dnes... to predčilo všetko.“
Tomáš sa usmial. Trochu hanblivo, trochu víťazne.
„Takže som prekonal očakávania?“
Hlas mal hravý, ale v očiach bolo niečo mäkké. Niečo, čo masér nikdy predtým v jeho pohľade nevidel.
„A ty?“ spýtal sa masér, váhavo.
„Neľutuješ?“
Tomáš sa na chvíľu zamyslel. Pohľad mu padol na ich prepletené tiene na stene, na ich rozhýbané telá, ktoré sa ešte stále pomaly vracali do seba.
„Vieš čo?“ povedal pomaly.
„Neviem ti povedať, čo budem cítiť zajtra. Ale viem, že to bolo správne.“
Chvíľu len tak sedeli. Potom sa masér postavil, vzal malý uteráčik a pristúpil k lôžku. Šiel utrieť Tomáša, ale ten ho zastavil a vzal si jeho ruku do dlane.
„A možno to ešte zopakujeme,“ dodal s úsmevom.
„Ak budeš mať chuť na ďalšie tajomstvo.“
Masér mu na znak súhlasu stisol ruku a v tichu medzi nimi sa otvoril priestor, kde už nič nebolo zakázané. Len neha, dôvera a prísľub niečoho, čo ešte len čakalo, kým sa stane.
Masér sa na chvíľu vzdialil od lôžka, len tak prestúpil z nohy na nohu. Ramená sa mu uvoľnili. A práve v tom uvoľnení sa stalo niečo, čo si doteraz úzkostlivo strážil.
V masérskych voľných nohaviciach, ktoré mal stále oblečené, sa pod látkou rysoval jasný, tvrdý obrys jeho stoporeného penisu. Výrazný, neschovateľný. Látka sa napínala cez jeho rozkrok, a Tomáš, sediac len pár centimetrov od neho, si to nemohol nevšimnúť.
Ich pohľady sa na okamih stretli. Masér pocítil, ako mu srdce vynechalo úder, ale ani jeden z nich nepohol brvou. Tomášov pohľad kĺzol nižšie, k jeho rozkroku. Na perách mu pohrával jemný úsmev, ktorý však nebol posmešný. Bol chápavý. Bol sľubný. Pomaly, akoby to bolo najprirodzenejšie na svete, Tomáš natiahol prsty a na okamih jemne prešiel chrbtom ruky cez masérov rozkrok. Len krátky, letmý dotyk.
Nie preto, aby ho vzal, nie aby si ho privlastnil — ale aby mu ukázal, že si všimol. A že ho to neznepokojilo. Práve naopak. Tomáš sa potom uvoľnene oprel lakťami o stôl, stále nahý, miešok a penis položený medzi stehnami, prirodzene, bez studu. Ako niekto, kto sa v tejto novej blízkosti už vôbec necítil stratený.
„Vyzerá to tak,“ prehovoril nakoniec ticho, s úsmevom v hlase,
„že naše tajomstvo má ešte... potenciál.“
Masér sa len usmial. Nepotreboval odpovedať. Jeho telo už odpovedalo zaňho.
A v tom tichu, v tom okamihu naplnenom teplom pokožky, výdychmi a polootvorenými pohľadmi, sa medzi nimi potichu podpísala dohoda: že toto nebolo posledné stretnutie.

Koniec

Ak sa ti poviedka páčila - daj lajk aleb napíš pekný komentár. Ak sa ti postavil, tak ho odfoť a neboj sa poslať. Taká recenzia veľmi poteší.. :-) a ak chceš ďalší príbeh s Tomášom - pokračovanie - tak napíš do komentára.