Priznám sa, že na uzavrietie tejto spomienky trebalo trošku úsilia. Niekde akoby bol strach, že ak ju rozpoviem, že už ju stratím, že ju nebudem mať stráženú ako najvzácnejší poklad v sebe. Verím, však, že sú to len zbytočné obavy a preto tu je pokračovanie: „Rob so mnou, čo chceš, Zmizík,“ povedal. Masér len prikývol. Je to sen?! Je to naozaj?! Zodvihol len uterák, obaja sa vrátili do sauny.…

Keď Noro zastavil pred domom, motor ešte chvíľu ticho mrmlal, kým ho nevypol. Masér ho už čakal. Vyšiel na verandu a prehodil si cez seba kardigán. Podvečerný vzduch bol ťažký a vonku sa stmievalo ako v spomienkach. „No konečne,“ ozval sa masér a oprel sa o zárubňu. „Prepáč, tá cesta tu je ako cesta Slovenska za demokraciou, nekonečná. Ale našiel som to podľa fotky čo si mi poslal,“ zasmial sa…

Masér vedel, že to čo má v pláne určite pomôže. Jemne položil ruku na Igorov penis. Najprv len dlaňou, aby cítil jeho váhu, jeho tvar. Potom prešiel po ňom prstami, zhora nadol. Kĺzal po ňom olejom, cítil, ako sa pod prstami mení — ako sa plní krvou, ako sa dvíha, ako začína odpovedať. Igor sa nadýchol. Otvoril oči a pozeral sa ako sa masérove ruka pohybuje po jeho penise. Ako palcom jemne…

Zazvonil načas. Nebol úplne klasický typ, ktorý chodí na masáž, ale štíhly, mladý, trochu drzý v postoji, ale nie v očiach. Tie boli zvedavé. Možno až príliš. Prehrabol si špinavo blond dlhšie vlasy a povedal: „Ahoj, dík že si nechal otvorenú bráničku. Snáď som dobre zaparkoval?“ Masér zbežne pozrel od dverí k bránke a prikývol. „Volám sa Igor,“ podal mu ruku. Jemne vlhkú, nervóznu. „Chcem len…

Záverečná časť: Adam ležal na chrbte. Jeho telo bolo uvoľnené, ale jeho oči prezrádzali, že ešte niečo čaká. Nie ako nárok, ale ako túžbu, ktorá bola priveľmi blízko na to, aby sa zastavila pred cieľom. Dávid stál po jeho pravej strane. Jeho ruka sa opatrne dotýkala Adamovho podbruška, prstami opísala niekoľko drobných kruhov okolo jeho pupka. Masér stál oproti, pozoroval, ako sa Dávidove pohyby…

Dávidove pohyby boli čoraz uvoľnenejšie. Zneistenie sa menilo na zvedavosť, zvedavosť na prirodzený rytmus, ktorý si začal tvoriť sám. Masér ustúpil o krok dozadu a v tichosti ho sledoval. Pozoroval, ako sa Dávidova pokožka leskne pod jemnou vrstvou potu, ako jeho telo - rovnako ako Adamovo - prestáva klásť odpor dotyku. Osuška, ktora mu predtým nedbalo držala okolo bokov, dávno klesola na zem.…

Dávid sedel na stoličke, no jeho oči už neskúmali miestnosť. Teraz boli pevne zamerané na Adamovo telo, ktoré sa pomaly a rytmicky pohybovalo pod masérovými dlaňami. Masér videl, ako sa Dávidov výraz zmenil — z obyčajnej zvedavosti prešiel do niečoho hlbšieho, takmer fascinovaného. Po chvíli to už nevydržal a prehovoril: „A aké to vlastne je?“ Jeho hlas bol jemný, trochu neistý, akoby sa bál…

Masér otvoril dvere a ostal trochu zaskočený. Adam, ktorého poznal z troch predchádzajúcich návštev a mal prísť práve v túto chvíľu na masáž, nestál pred ním sám. Po jeho boku bol ďalší muž, trochu nesmelo sa usmievajúci, očividne trošku neistý tým, kam sa vlastne dostal. „Ahoj,“ usmial sa Adam, pokrčil plecami, akoby sa ospravedlňoval, ale oči mal plné pobavenia. „Toto je Dávid, môj kolega.…

Masér si položil dlaň na Tomášove vlasy. Nie aby ho viedol. Len aby cítil, že tam je. Že sa to skutočne deje. Pozeral sa naň zhora. Je to vždy tak zvláštny pocit sledovať niekoho, kto vám dáva rozkoš a preberá do seba túžbu, ktorou ste naplnený. A Tomáš pokračoval. Jemne, trpezlivo. Hral sa s penisom v dlaniach, jemne ho otáčal, hladil, vnímal jeho váhu. Zvieral ho, jemne a prechádzal v nežné…