Učiteľka - II. časť

...pokračovanie

Na druhý deň Silvia prišla do školy a pokračovala vo vyučovaní ako vždy. Poslednú hodinu mala vyučovať matematiku v triede maturantov, v ktorom je aj 19 ročný Michal. Ako sa blížila daná hodina, dostala trošku trému. Akoby mala ísť na pracovný pohovor a desiatky očí ju pritom pozorovali. Každý jej krok. Mala chuť si zobrať náhradné voľno a odísť, avšak neurobila to. S hlavou vzpriamenou akoby sa nič nestalo, po zazvonení vstúpila do danej triedy. Študenti vstali, pozdravili, a sadli si. Silvia sa snažila nepozerať sa v miestnosti na miesto, kde sedáva Michal. Už aj tak jej bilo srdce od nervozity. Hodina pokračovala a v pozadí začula smiech. V hlave si premietala otázky: „Čo ak niečo Michal povedal spolužiakom? Čo ak sa chcel predviesť pred kamošmi? Vedia o tom? Vedia o nás?“. Bola k nim otočená chrbtom smerom k tabuli, písala im príklady. Zrazu sa otočila a spýtala sa, čo im je smiešne. Vraj tieto príklady mali už za domácu úlohu. Silvia sa začala smiať spolu s nimi a povedala, že teda nech si to opäť zopakujú, určite im to neublíži, ale len prospeje. Akonáhle to dohovorila, ani nevedela ako a jej oči zablúdili na Michalovo miesto. Sedel tam, úpenlivo na ňu pozeral a pousmial sa. Spomenula si na to, čo sa stalo včera a keď ho uvidela chcela viac. Na koniec hodiny dala študentom krátku písomku, ktorú nečakali. Po zozbieraní poprosila Kláru (študentku, ktorá sedela hneď vpredu) aby jej pomohla s knihami (tabuľkami) do kabinetu. Ako to Michal počul, vyskočil a šiel pomáhať on. „Prečo by mala žena ťahať také ťažké knihy pani učiteľka? Ja vám s tým pomôžem.“ Nemohla dať najavo nesúhlas, pretože by to hneď ostatní vycítili, tak súhlasila. Ako sa blížili ku kabinetu, povedala Michalovi, nech tie knihy nechá pred dverami, ona si ich potom vezme. Nechcel o tom ani počuť, vraj jej pomôže s nimi až priamo dovnútra.

Otvorila dvere od kabinetu, vstúpila dovnútra, vstúpil aj Michal. Položil knihy na stôl a hneď zatvoril dvere. Silvia sa nestihla poriadne ani obzrieť, čo sa deje a už mala Michala za sebou. Silno ju zozadu objal, pobozkal na krk a povedal jej, že mu veľmi chýbala. Silvia cítila to isté, ale chcela sa zachovať profesionálne a tak sa otočila a odpovedala: „Som v práci a aj ty sa musíš správať už dospelo, zodpovedne a ..... !“. Ani to poriadne nepovedala a už mala jeho jazyk vo svojom krku. Vášnivo ju bozkával a jeho mladé silné ruky hladili kúsok po kúsku jej telo. Schmatol ju oboma rukami za zadok, zodvihol si ju a položil na stôl ku knihám. Odhrnul jej pritom sukničku, ktorú mala na sebe a pravou rukou prechádzal po stehne smerom k jej rozkroku. Silvia sa ani nebránila, veď sú obaja dospelí a ešte ju to veľmi vzrušovalo, čo cítil aj on. Cítil jej cez nohavičky, že riadne zvlhla. Pozrela sa do jeho očí a on videl chuť, ktorá z nich žiarila. V sekunde mal rozopnuté nohavice, vytiahol si svojho tvrdého žilnatého vtáka, na čo Silvia zostala zaskočená, odhrnul jej nohavičky a zasunul ho do nej. Chcela skríknuť, ale rýchlo jej zatvoril ústa, pretože okolo dverí bol počuť hluk ďalších študentov, ktorí boli na prestávke. Museli byť riadne potichu. Najskôr ju pomaličky týral, chcel vedieť, či to chce, ale sama ho chytila za jeho pevný zadok a prirážala. Vtáka mal riadne vyvinutého, ale nebolelo ju nič. Prirážal viac a viac, ale stále jej musel ústa držať. Keď videl jej pohľad už to viac nemohol zadržať. Vytiahol ho, schmatol ju za hlavu tak, že zo stola skončila na svojich kolenách. Nestihla si ho ani do úst poriadne zobrať, pretože začal rýchlo striekať. Ostriekal jej pery, krk a dekolt.

Bolo to rýchle, ale neskutočné. Ešteže mala v kabinete kabelku. Zobrala si servítky, pomaličky sa utrela a dala dokopy makeup, nech nie je nič poznať. Keď bola hotová, Michal ju ešte začal bozkávať.
V tom počuli, že niekto vkladá kľúčik do dverí od kabinetu. Na druhej strane bola našťastie guľa. Odstrčila ho a dala mu knihy do rúk. V tom momente ani nevedela, čo sú to za knihy. Otvorili sa dvere, vstúpila jej staršia kolegyňa (už skoro dôchodkyňa). Spýtala sa, čo sa tu deje a Silvia jej povedala, že jej pán budúci maturant pomáha. Ak by niečo potrebovala ťažšie zobrať, určite jej s tým Michal pomôže. Bola asi slepá, nevidela, že mal chlapec na perách rovnakú farbu rúžu ako ona, ale Silvia si to všimla hneď. Ukázala mu za jej chrbtom gesto, aby sa utrel. Kolegynka zobrala zborníky a hodila ich na stôl pred Michala. Na ten istý, kde doteraz poriadne šukali. Mal jej s nimi pomôcť do triedy prvého ročníka. Nemohol povedať nie, veď v kabinete bol preto, že pomáhal. aj keď iným spôsobom.


Po hodine prišla Silvie správa na whatsapp od Michala:
„Dnes večer príď ku mne. Rodičia nie sú doma. Mám pre teba prekvapenie.“

......pokračovanie nabudúce