Po brigade

Ahojte. Volám sa Kejt, mám 18, pracujem v DM-ke a som obyčajné ryšavé dievča, ktoré si občas dovolí trochu viac než by sa patrilo.

Bola to sobota večer a po celom dni v práci som mala zvláštnu náladu – takú, že som nechcela ísť rovno domov. Odišla som skôr, rýchlo sprcha, jemný make-up, voňavka, ktorú som si nedávno kúpila v práci, a jednoduchý outfit: priliehavá blúzka a sukňa nad kolená. Pred zrkadlom som si rozopla o gombík viac, než by bolo “praktické” – páčil sa mi ten pocit, že sa hrám na nevinnú, ale viem, že vyzerám provokatívne.

Večer som sa dostala na jednu súkromnú akciu, kde sa stretli chlapi, čo hrali poker. Nepatrila som tam, ale pozvanie som prijala. Mala som pocit, že chcem zistiť, čo sa stane, keď sa dostanem do prostredia, kde budem jediná žena.

Keď som vošla, pohľady sa na mňa okamžite upreli. Sedela som medzi dvomi mužmi, cítila ich vôňu, ich pohľady, ktoré sa mi zabodávali do výstrihu. V miestnosti bolo polotieplo, vzduch presýtený whisky a cigárami. Každý pohyb, ktorý som urobila – prekríženie nôh, dotyk vlasov, úsmev – mal okamžitý efekt. Bolo jasné, že im nešlo len o karty.

Začala som hrať, najskôr sústredene, potom čoraz viac s náznakmi. Perami som sa občas dotkla okraja pohára, pomaly prešla jazykom po spodnej pere, niekedy som nechala ruku kĺznuť nižšie po stehne, ako keby náhodou. Chlapi sa začali smiať, hádzať poznámky, niektoré dvojsmyselné, niektoré priamo odvážne.

Po hodine som sa vytratila na toaletu. Rozpustila som si vlasy, zbavila sa spodnej bielizne a vrátila sa späť. Cítila som, ako sa vzduch v miestnosti zmenil. Nikto to nepovedal nahlas, ale všetci si všimli, že niečo chýba – a že ja sa usmievam inak, než predtým.

Hra pokračovala, ale už to nebol len poker. Bolo to zvádzanie. Každý pohľad mal podtón, každý dotyk žetónov po stole znel inak, každý smiech bol hlbší. Napätie rástlo a ja som si ho užívala – vedela som, že som v strede pozornosti, že ovládam situáciu len tým, ako dýcham, ako sa usmievam, ako sa nahýbam po karty.

Keď hra skončila, zostali sme len štyria. Sedela som so sklopenými očami, ale úsmevom, ktorý všetkým jasne hovoril: toto ešte neskončilo.

Pokračovanie do správy:)