Bacuľka

Začalo to úplne nevinne – pár správ, úsmevné narážky, postupne aj odvážnejšie fotky. Ale to, čo ma dostalo, bol jej sebavedomý pohľad. Baculka s krivkami, ktoré si nehrali na dokonalosť – ony ňou boli. A hlavne… vedela, čo chce.

Keď sme sa stretli naživo, už pri dverách som cítil, že sa medzi nami nesie niečo elektrické. Prišla v čiernych šatách, ktoré sa jej jemne obopínali okolo bokov.

„Tak… konečne,“ usmiala sa a pozrela na mňa presne tým pohľadom, ktorým ma dráždila aj online.

Ani sme sa poriadne nepozdravili. Išli sme rovno hore do môjho bytu.
Dvere ešte ani nezacvakli a ona ma chytila za košeľu, pritiahnuc si ma k sebe.

„Celý deň som rozmýšľala, čo so mnou urobíš,“ zašepkala mi pri perách.

Ten hlas… to ma zlomilo.
Položil som jej ruky na boky – teplé, zaoblené, krásne pevné pod mojím dotykom – a ona sa nahlas nadýchla, akoby ju to už samo o sebe rozpalovalo. Pritlačil som ju o stenu, jej stehná sa dotkli mojich a ona mi prešla rukami po hrudi tak pomaly, až ma to pálilo.

Bozk, čo mi dala, nebol jemný. Bol hladný.
Taký, ktorý ti okamžite vypne mozog.

Jej telo sa tislo k môjmu tak blízko, až som cítil každé zakrivenie, každý dych. A ona to vedela. Zasmiala sa ticho, provokačne, pri tom ako si ma držala za pás.

„Páči sa ti to?“ šepkala mi do ucha s hlasom, z ktorého prechádzali chlady aj horúčava naraz.

Vzal som ju do náručia a ona mi okamžite ovinula nohy okolo bokov, presne tak, ako to opisovala. Žiadne hanblivé gestá, len čistá, odvážna túžba, s ktorou sa nechala niesť do spálne.

Padli sme na posteľ a jej smiech bol presne taký… hravý a neskutočne dráždivý.
Prsty sa mi kĺzali po jej stehnách, ona sa prehla, chytila ma za krk a pritiahla si ma tak blízko, že som cítil teplo jej dychu na pokožke.
V tej chvíli nebolo nič jemné.
Len žeravé, napäté spojenie, pri ktorom sa dych zrýchľoval a dotyky boli odvážnejšie s každou sekundou. Jej telo sa mi poddalo a zároveň proti mne vystreľovalo tou hladnosťou, ktorú som v nej cítil už z každej správy, čo sme si písali.

Vlny túžby sa vracali, prudšie a hlbšie, s jej stonmi, ktoré sa snažila tlmiť do môjho ramena – ale nedarilo sa jej. A čím viac sa snažila, tým viac som ju chcel počuť.

Noc medzi nami nebola tichá.
A nebola krátka.

Keď neskôr ležala vedľa mňa, líca ešte horúce, prsty stále zaborené do mojej hrude, usmiala sa a povedala iba:

„Presne preto milujem amatérov… nikdy nevieš, koho stretnáš.“

A ja som v tej chvíli vedel, že toto zďaleka nebolo naše posledné stretnutie.

Ak to dočitaš som tu pre teba pre bacuľku s vášňou ..