V tieni stromov

Je ťažké získať si dôveru, ešte ťažšie je dnes niekomu dôverovať. O mne to platí dvojnásobne. A získať si moju dôveru natoľko, že sa nechám nafotiť takmer nahá, len v spodnom prádle, to nedokáže len tak hocikto.
Prišiel po mňa do práce. Nasadli sme do auta a išli kúsok za mesto. Bolo tam niekoľko chatiek, niektoré dlhodobo nevyužívané. Nikde nikoho, len on a ja. Teplé slnečné popoludnie, všade zeleň a stromy, ktoré vrhali kde-tu tieň. Začal ma fotiť najprv v šatách. Potom navrhol, aby som si šaty dala dole. Prečo nie, povedala som si. Veď bolo teplo ako v pekle. Cudne som sa mu otočila chrbtom, dala dole šaty. Vtedy som si uvedomila, že asi vyzerá blbo, keď som tam v spodnom prádle a v silonkách. Tie sa v mojom vtedajšom povolaní vyžadovali aj v najväčších páľavách. Aj silonky som si dala preč. Obuť naspäť lodičky bolo trochu obtiažne, ale poradila som si. Oprela som sa jednou rukou o stĺpik, oprášila rukou chodidlo od špiny a nasadila lodičky. On stál pár krokov za mnou a už fotil. Páčilo sa mu pozorovať a mne jeho záujem imponoval. Urobili sme veľa záberov. Z boku, predu, zo zadu, na slnku, v tieni, dokonca aj s vetvičkou, ktorá vrhala tieň na môj dekolt. Veľa sme sa popritom rozprávali, dávali návrhy na pózy a občas sme pozreli, ako to vyzerá. Vidieť samú seba iným pohľadom, pohľadom muža, ma privádzalo viac a viac do pokušenia. Dostala som chuť dotýkať sa ho, vyzliecť mu tú tmavú košeľu, pritúliť sa mu na hruď a ochutnať jeho pery. Nuž a každým záberom boli moje nároky v hlave ešte bláznivejšie. Predstavovala som si chladnú zmrzlinu, ako mu s ňou pár krát prejdem po žaludi, ako mu ho potom jazykom očistím.... Dali sme si s fotením na chvíľu pauzu, aby sme si pofajčili. Strácala som sebakontrolu a chcela ju opäť nadobudnúť. Neúspešne. Jeho pokoj, hlas, vôňa, dych, pohyby, všetko na mňa v tej chvíli pôsobilo elektrizujuco. Kľakla som si, rozopla mu nohavice a začala som si plniť svoje predstavy aj bez zmrzliny. Záber jeho špičky v blízkosti mojich pier bol viac než len dobrý. Ale už som sa nevenovala foteniu. Už som mala inú hračku. Živú, teplú, túžobnú. Motýliky z podbruška akoby všetky preleteli na klitoris. Nedalo sa ináč, musela som si po ňom prejsť voľnou rukou. Veľká chyba, väčšia by bola neprejsť si po ňom zas a zas. Potrebovala som viac vzduchu a tak som si tú živú hračku vybrala z pusy, ale hrať som sa neprestala. Jedna ruka sa hrala s ním, druhá sa hrala s klitorisom. Vyvrcholenie nedalo na seba dlho čakať. Mali sme to naraz, ako na povel. Jeho mlieko na mojom dekolte, jeho úsmev, moje roztrasené ruky a nohy... to všetko bola krásna bodka tohto fotenia, ale nie fotenia ako takého.

Niektoré ženy ani raz nezažili spoločný orgazmus s partnerom. Ja som ho zažila len raz a to práve v ten slnečný deň, na verande zanedbanej chaty. S nenápadným tichým mužom, ktorý mal výnimočné dary- vnímanie, pozorné oko a moju dôveru.
;)