Ráno u nej nikdy nezačínalo rýchlo.
Skôr sa rozlievalo — ako teplo vo vode, v ktorej ležala. Oči privreté, myšlienky pomalé. Svet za dverami existoval… ale ešte nedostal priestor.
Bola zvyknutá mať všetko pod kontrolou.
Firmu. Ľudí. Samú seba. Tak sebeistá a pri tom tak zraniteľná.
Jediná cesta k istote, že je živá, bola ona sama.
Jej prsty sa v bublinkách šampónu pohybovali pomaly, takmer neprítomne. Jemne sa pri tom dotkla svojej bradavky a následne sa jej stratila v zovretí medzi dvoma prstami.
Pod tou dokonalou, uhladenou verziou seba samej je stále niečo živé. Hladné.
Vydýchla. Ticho. Krátko.
Nestačilo to.
Nikdy to nestačilo úplne.
Otvorila oči.
Zrkadlo už ukazovalo niekoho iného.
Vlasy uhladené, pohľad ostrý, pery presne tak, ako mali byť. Žiadne stopy po slabosti. Po potrebe.
Len ona. Verzia, ktorú svet rešpektoval.
Klopkanie podpätkov sa nieslo chodbou jej malej IT firmy a plynule nadväzovalo na rytmus, ktorý si nastavila dávno a ktorý všetkým pracujúcim dával signál, že je v budove.
„Výberové konanie na stážistu,“ pripomenula asistentka.
Len prikývla.
Ďalší muž. Ďalší príbeh, ktorý ju absolútne nebude zaujímať.
Sadla si. Papier v ruke. Dvere za ňou.
„Ďalej.“
Otvorili sa.
Najprv ticho.
Potom on.
Mladší, než čakala. Uvoľnený, ale nie neistý. Pohľad, ktorý sa nezastavil na jej tvári… ale akoby šiel hlbšie.
Niečo v nej sa stiahlo.
Alebo naopak — uvoľnilo.
Na sekundu stratila tempo. Len nepatrne. Nepostrehnuteľne pre kohokoľvek iného.
Pre ňu nie.
„Dobrý deň,“ povedal.
A ten hlas… zvláštne zapadol do priestoru, ktorý mala doteraz dokonale pod kontrolou.
Zložila papier.
Prvýkrát bez záujmu… a zároveň s ním.
A v tej tenkej hranici medzi tým si uvedomila, že tento deň sa práve zlomil.
Podobné povídky
-
Seděl jsem u stolku v rohu té malé kavárny na Vinohradech, kde mají bezbariérový vstup a dost místa mezi stoly. Venku pršelo, dovnitř voněla čerstvá káva a ona vešla – přesně tak, jak jsme si psali.…
před 7 hodinami 0 459 10 -
Opět se přiblížil můj pracovní termín v zahraničí. Kam to tentokrát bude jo vlastně Stuttgart. Tam už to znám, nic mě tam snad nepřekvapí. Ještě si sbalit do kufru nějaké pěkné hadříky na sebe,…
před 7 hodinami 0 343 5 -
Zdravím, rád bych vrátil k jedné povídce, kterou jsem již jednou zde zveřejnil a bohužel se mi ji podařilo vymazat. Budu se snažit ji napsat alespoň o něco lépe. Hezké čtení. Před asi dvěma lety…
před 7 hodinami 0 308 9 -
Zlobit se na svého nakladatele jsem nakonec nevydržela ani původně zamýšlené dva dny, milostivě na dálku přijala jeho omluvy za to, jak nepřístojně se choval, a v naprostém rozporu s tím, před čím…
před 7 hodinami 0 93 3 -
Jednou moje žena odjela na služební cestu asi na čtrnáct dní. Často jsme si volali a občas i posílali lechtivé fotky. Honění mě ale asi tak po týdnu přestalo bavit a vymýšlel jsem jak upustit páru…
před 9 hodinami 0 327 9