Služba! - 2. čast

Išla som otvoriť. Subík a subinka sa ani nepohli.

„Dobrý deň,“ pozdravila som.

„Dobrý! Potraviny! Katrin?“ spýtal sa kuriér a nazeral do objednávky.

„Áno, Katrin. Ďakujem,“ stroho som odpovedala a prevzala tašky.

„Dovidenia.“

„Majte sa,“ rozlúčila som sa a zabuchla dvere.

Tašky som odniesla do kuchyne, aby som ich obsah hneď vyložila. Kým som dávala všetko na svoje miesto, vedela som, že ma napäto počúvajú, tak som schválne naťahovala čas. Každý zvuk šuchotajúceho igelitu, každé cinknutie skla pre nich muselo znieť ako odpočítavanie k niečomu, čo príde.

Spravila som si kávičku a išla som na balkón na cigaretu. Sadla som si, natiahla sa na pohodlnom lehátku, aby moje bosé nohy zohrievali teplé slnečné lúče... milujem ten pocit.

Sedela som tam asi tridsať minút, kým som si povedala, že pôjdem do spálne a porozprávam sa s nimi. Už som presne vedela, čo sa tento večer bude diať, a aj to, ako sa naša dynamika bude ďalej vyvíjať.

Postavila som sa, napravila lehátko a prázdnu šálku som odniesla do kuchyne. Položila som ju na linku, nech ju môže neskôr jeden zo subov umyť.

Pomaličky, krok za krokom, som sa približovala k spálni. To im muselo poriadne liezť na nervy.

Keď som vošla dnu, obaja stáli presne tak, ako keď som od nich odišla. Nebola som prekvapená – sú to tí najlepší subíci vôbec.

Sadla som si na posteľ blízko k vankúšom, trošku som sa pootočila na bok a preložila si nohy.

„Poďte sem, ku mne,“ povedala som pokojným hlasom, v ktorom však stále rezonovalo, že som Paňou domu.

Videla som na Filipovi, ako sa v tej chvíli uvoľnil. Otočil sa s miernou erekciou a pristúpil bližšie. Vedľa neho sa postavila Katrin.

„Prepáč, Steff. Nechceli sme urobiť nič zlé, len sme čakali na správnu chvíľu, kedy ti to povedať,“ ozvala sa Katrin, hoci som sa na nič nepýtala.

„Ja viem, Katrin. Myslím si, že som reagovala neprimerane, keď som na vás nakričala,“ priznala som, keďže vedenie je aj o sebareflexii.

„To vôbec nevadí. Chápeme, že si do budovania nášho vzťahu vložila veľa energie,“ dodal Filip.

„To je pravda,“ zareagovala som a hneď som pokračovala. „Každopádne, zajtra ráno si sadneme a poviete mi, ako si predstavujete, že sa 24/7 dynamika prejaví vo vašom živote. Čím detailnejšie a hlbšie mi to odprezentujete, tým vhodnejšie budem vedieť reagovať a nastavovať pravidlá. Je vám to jasné?“

„Áno, Steff,“ odpovedala Katrin.

„Je mi to jasné,“ potvrdil Filip.

„Dobre,“ uzavrela som tému rozkazu a hneď som prešla na niečo iné. „Katrin, objednala si aj to jedlo z reštaurácie, alebo len potraviny? Lebo zatiaľ dorazil len nákup.“

„Áno, Steff, aj jedlo som objednala, presne ako si chcela,“ reagovala okamžite.

„Divné. Dosť dlho im to trvá,“ povedala som s pochybnou grimasou. „Choď pozrieť, kedy to príde.“

„Dobre,“ odvetila a natiahla sa po telefón. „Ty čo si sa tak vzrušil, Filip?“ spýtala som sa ho uvoľnene, s malým úsmevom, ktorý naznačoval, že sa mi ten pohľad celkom páči.

„Okolnosti...“ dodal so širokým a úprimným úsmevom.

„To chápem! Len by som chcela vedieť konkrétne, čo ťa tak vzrušilo,“ išla som hlbšie.

„Už je to tu, o pár minút dorazia,“ skočila nám do toho Katrin.

„Dobre, daj si župan a preber jedlo. Nechaj ho v kuchyni,“ inštruovala som ju.

„Iste,“ a hneď išla vykonať rozkaz.

„No hovor, Filip,“ vrátila som sa k pôvodnej otázke.

„Neviem, Steff. Nedokážem ti povedať jednu konkrétnu vec. Bolo to kvôli viacerým faktorom súčasne,“ priznal a trošku sa začervenal.

„Tak mi vymenuj tie viaceré veci,“ pobídla som ho úplne pokojne.

„Tak... hlavne to, že som tam stál úplne nahý, kým ty si ležala na posteli. Ale aj to, že si ma trestala. Jednoducho ma vzrušuje, že ti slúžim,“ vyklopil zo seba.

„Dobre, toto je dosť vágne povedané. Premyslíš si to a zajtra ráno mi to povieš úplne zrozumiteľne. Platí?“

„Jasné. Ale už teraz viem, že to bolo tými okolnosťami,“ snažil sa to znova zhrnúť.

„To som už počula!“

Zaznel zvonček. Prišiel kuriér. Katrin hneď otvorila dvere, prebrala jedlo a prišla do spálne. „Steff, mám to jedlo hneď dať na taniere, alebo budeme jesť neskôr?“

„Ste hladní?“ pozrela som sa na nich.

„No, ja ani veľmi nie. Ty, Katrin?“ ozval sa Filip.

„Ja nie, mala som tú tortu a sendviče,“ odvetila a pohladila si bruško.

„Dobre, tak to jedlo len nechaj na linke a poďme na balkón na víno,“ ešte viac som uvoľnila už aj tak pokojnú atmosféru.

„Dobre, poďme,“ súhlasil Filip.

„... ale najprv sa pekne oblečiete,“ dodala som s rafinovaným úsmevom. „Katrin, priprav Filipovi tie sexi minišaty. Tie, čo sme kúpili v sexshope – ružovú uniformu slúžky. A nezabudni na tú čipkovanú zásteru.“

Pozrela som sa naňho, zahryzla si do spodnej pery a z diaľky asi dvoch metrov som mu pošepla: „Budeš sexi, moja bábika domáca.“

„A ty si obleč uniformu sestričky, Katrin. Mini, silonky, štekle... Vieš, ako to mám rada.“

„Oh, jéé,“ ozval sa Filip. „Večer naberá na sile.“ Úsmev sa mu ešte viac rozšíril.

Ešte nikdy som nevidela chlapa tak sa tešiť z toho, že si musí obliecť minišaty, ktoré mu kúpila frajerka, a predvádzať sa pred jej Sissy Madam ako mix štetky a domácej služobníčky. Bolo to až milé... Ale čo iné čakať od človeka, ktorý stratí topánky v Prahe a do Bratislavy sa vráti v bielych ponožkách?

„Áno, a rozhodne sa máš na čo tešiť, ty štetka!“ Moja reakcia ho mala ešte viac vyprovokovať.

„Katrin, oblečte sa a príďte na balkón.“ S týmito slovami som sa postavila a išla na lehátko. „Filip, prines mi von vodu, až potom sa oblečieš.“

„Iste.“

Pohodlne som sa usadila a nohy si opäť vyložila na miesto, kde ich zohrievalo slnko. Keďže už bolo neskoro popoludní, lúče neboli také silné, no stále som ich príjemne cítila.

Filip priniesol vodu, vyprázdnil popolník a utrel stôl. Keď s tým skončil, okamžite sa išiel obliecť.

Trvalo im to asi desať minút, kým vyšli von spoločne. Filip mal na sebe tie minišaty a Katrin veľmi vzrušujúci kostým sestričky. Obaja pôsobili mimoriadne oddane; ich lojalitu som cítila v každom jednom momente nášho vzťahu. Sadli si ku mne s vedomím, že mojím cieľom nie je vyvolať v nich pocit hanby či prázdneho poníženia, ale posilniť našu spoločnú dynamiku. „Nalejte si prosecco, ak chcete, a môžete si aj zapáliť,“ dala som im pocit bezpečia a slobody v rámci mojich pravidiel.

„Ja si neprosím, Steff. Radšej by som si dala vodu,“ zareagovala Katrin.

„Dobre, pokojne,“ súhlasila som.

Filip už bez slova nalieval prosecco. Nič iné som od neho ani nečakala.

„No, ako sa cítite?“ spýtala som sa ich.

„Ja sa cítim dobre,“ reagoval Filip stručne, ale k veci.

„Musím povedať, že sa cítim šťastne. Cítim, že som s ľuďmi, ktorí ma majú radi a dovolia mi byť tým, kým naozaj som. Takou, akou chcem byť,“ priznala sa Katrin úprimne.

„Submisívna?“ doplnila som ju.

„Aj to. Ale hlavne môžem rešpektovať autoritu. A to, že to môžeme prežívať spolu s Filipom, ma teší ešte viac,“ dodala.

„Ty to ako vidíš, Filip?“ otočila som sa k nemu. „Súhlasím s ňou. Som šťastný, že sme s Katrin dokázali náš vzťah nasmerovať správnym smerom a že môžeme submisiu zažívať spolu ako pár. Katrin veľmi ľúbim a je pre mňa dôležité, aby bola šťastná. A za to vďačíme tebe, Steff,“ zaznelo jeho úprimné priznanie.

„Dobre. Mám vás veľmi rada a teší ma, že ste pod mojím vedením šťastní. Aj preto vašu ponuku prijímam – odteraz nastupujete do 24/7 služby. Ale všetky detaily si preberieme až zajtra ráno.“ Týmito slovami som otvorila úplne novú kapitolu v našom spoločnom živote.

„Nasťahuješ sa k nám, Steff?“ pýta sa Filip plný očakávania.

„Ráno vám poviem, ako to bude fungovať. Preberieme dôležité veci – ja aj vy. Keďže sme sa dohodli, že budete slúžiť v podstate nonstop, naše životy sa výrazne zmenia. Preto si zajtra sadneme a nastavíme všetko tak, ako má byť.“

„Dobre, Steffanie. Budeš s nami veľmi spokojná!“ vyhlásila Katrin.

„Ja viem, Katrin. Obaja ste úžasní. Budem vás viesť tak, aby sa vaša submisia preĺbila, ale aby ste zároveň boli obaja veľmi, veľmi šťastní,“ potvrdila som svoju pozíciu lídra.

Filip len tichučko sledoval dianie.

„Filip, pobozkaj Katrin. Ešte som vás nikdy nevidela bozkávať sa tak úprimne, z lásky,“ zadala som Filipovi úlohu.

Filip položil pohár na malý stolík, naklonil sa k nej a dal jej pusu.

„Toto čo bolo?“ spýtala som sa prekvapene.

„Dostala pusinku,“ usmial sa na Katrin.

„Filip, nehnevaj ma. Postav sa, pristúp k svojej priateľke a pobozkaj ju tak, ako statočný muž bozkáva svoju krehkú ženu,“ upresnila som rozkaz.

Katrin, ktorá sedela na nízkej malej stoličke, vzrušene čakala, čo sa bude diať.

„Katrin, rozkroč nohy naširoko. Filip, kľakni si pred ňu, priamo medzi jej nohy, tak blízko, ako len vieš. Pobozkajte sa z lásky. Chcem vidieť intenzívny francúzsky bozk, až sa ohne časopriestor.“ Týmto som ich definitívne vtiahla do ich večerného rituálu.

Filip sa okamžite priblížil ku Katrin, ktorá už mala nohy od seba tak široko, ako jej to šaty dovoľovali. Jej krátka sukňa sestričky sa vyhrnula a odhalila celú prednú časť jej tanga nohavičiek. Filip sa na ňu úplne nalepil, pevne ju objal a silno ju pobozkal... pomaly, ale intenzívne.

„Presne takto... takto som si to predstavovala,“ pochválila som ich výkon a nechala ich v tom. Zapálila som si cigaretu a sledovala zamilovaný pár, ako sa bozkáva.

„Katrin, malinko nakloň hlavu dozadu. Polož mu jednu ruku na zátylok. Filip, pritiahni si ju k sebe pevnejšie,“ prikázala som.

Nechala som ich tak, kým som nedofajčila. „Filip, teraz chcem, aby si ju silno chytil za vlasy. Tvoj jazyk nech prejde na jej krk... Katrin, zakloň sa. Ponúkni mu svoj krk, nech ho môže celý vybozkávať. Filip, pekne pomaly, ale intenzívne.“ Postupne som ich viedla presne podľa svojich predstáv.

Katrin už zhlboka dýchala. Unášala ju erotika, ktorej nedokázala odolať. Cítila jazyk svojho milovaného partnera na svojom krku a prítomnosť svojej autority, čo ju privádzalo do takej eufórie, akú možno ešte nikdy nezažila. A keďže sú stále len na začiatku, vie, že toto je len prvý krok na jej jedinečnej, okúzľujúcej a hlbokej ceste sebapoznávania. Ceste cez silu erotiky, ktorú jej dopraje jej Paňa, až do zajtrajšieho rána...